NITRA. Štvrtý september by Valéria Buchová najradšej vymazala z kalendára aj z pamäti. V tento deň presne pred desiatimi rokmi sa jej a celej rodine dramaticky zmenil život. Už nikdy nič nebude ako predtým.
Štvrtého septembra 2007 mal šestnásťročný Šimon Buch absolvovať v podstate banálnu operáciu nosovej prepážky. Počas nej mu prestalo biť srdce a mozog zostal neokysličený, jeho monitoring zanedbali. Odvtedy sa neprebral, už desať rokov je v bdelej kóme.
Väčšina ľudí si ani len nedokáže predstaviť, čím si Buchovci museli a dodnes musia prejsť.
Stále držia ako rodina
„Neviem, aký by bol život, keby sa to nestalo,“ hovorí Šimonova mama, ktorá odvtedy žije v jednom kole.
„Žiadny kľud, žiadna voľnosť, neustály kolotoč. Stále je to starosť, zodpovednosť. Spätne bolesť, bolesť a smútok na duši. Zúfalstvo a žiadna odpoveď na moju otázku PREČO neprichádza. Nikto nám nikdy nevysvetlí, prečo sa to stalo práve Šimimu, prečo naša rodina musela a musí týmto prechádzať...“ zdôverila sa nám so svojimi pocitmi Valéria Buchová.
„Mne pomáha to, že Šimi žije, že si ho môžem nosiť domov, že moje ďalšie dve deti (Matúš ukončil vysokú školu, Barbora ešte študuje – pozn. red.) stoja stále pri mne, že muž to nevzdal a ostal pri nás a že sa stále držíme ako rodina,“ dodáva žena, ktorá sa musí zmieriť s tým, že jej syn už nikdy nebude ako predtým.
Energiu jej dodávajú aj deti v materskej škole, kde opäť pracuje. „Veľmi túžime s manželom po vnúčati, asi by sme ho už mali, keby bol Šimi zdravý, ale bohužiaľ, od neho sa vnúčat nedočkáme....“ poznamená.
Rozozná jeho pocity
Buchovci kedysi bývali v nitrianskej bytovke, po zbabranej operácii sa presťahovali do Hornej Kráľovej v okrese Šaľa. Žijú tu v dome bez bariér, Šimi má k dispozícii bazén, v ktorom s ním pravidelne cvičia.
Ak je to možné, od piatka do utorka je Šimon väčšinou doma. Na dva zvyšné dni ho vozia do špecializovaného zariadenia v Rakúsku, kde majú oddelenie bdelej kómy.
