NITRA. Tradičnejšie snáď už ani nemohli otvoriť 26. ročník Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. V piatok 22. septembra o 18. h sa Svätoplukovým námestím a foyer Divadla Andreja Bagara niesli tóny fujár a trombít, po ktorých si oficiálni hostia a diváci festivalu pozreli úvodné predstavenie Právo na šťastie.
Hudobný happening Ozveny hôľ v rámci témy festivalu #Fundamentals jednoznačne odkázal na kľúčové slová tradícia, kultúra či korene, hoci pre mnohých, najmä mladých ľudí, sú prezentované hudobné nástroje skôr už „slovenskou exotikou“.

Fujary vo foyer
Festivalový štáb happening pripravil spolu s autorom koncepcie – folkloristom a výrobcom tradičných hudobných nástrojov Drahošom Dalošom z Lehoty pri Nitre. Bola to jeho prvá spolupráca tohto druhu s nitrianskym festivalom.
„Keď sme sa so Slavkou Civáňovou zo štábu Divadelnej Nitry bavili o téme #Fundamentals, prišlo mi na um dať do toho fundamenty z tradičnej ľudovej hudby, ktorou sa zaoberám už celé desaťročia. Jedným z tých fundamentov je fujara, jedinečná na celom svete. V roku 2005 ju v Paríži zapísali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO,“ hovorí Drahoš Daloš.

Podobne ako vtedy pri koncertoch v Paríži, aj teraz vymyslel, že štyri fujary umiestnia do foyer divadla, aby svojím jedinečným zvukom ohúrili vstupujúcich ľudí. Hráči na fujary trombity zas boli terase hotela, balkóne Ponitrianskeho múzea a na námestí .
„Keď sme vymýšľali názov happeningu, navrhol som Ozveny hôľ. Nie lúk, ani dolín. Slovo „hôľ“ je také zvukomalebné, nech zahraniční hostia trochu rozmýšľajú a hľadajú,“ pousmial sa Daloš.
Trombita - prvý „slovenský mobil pastierov“
Happening sa začal mohutným trúbením dlhých signálnych fujár trombít, plieskaním pastierskych bičov a rachotom zbojníckych bambitiek. Trombita je podľa Daloša prvým „slovenským mobilom pastierov“, ktorým sa dorozumievali medzi sebou na veľké vzdialenosti.

Na trombitách v Nitre hralo zoskupenie Bratia Štefánikovci z Púchovskej doliny, ktorí sú nielen výborní muzikanti, ale aj výrobcovia týchto tradičných hudobných nástrojov. Vyrábajú sa tak, že sa drevo rozpíli na polovice, tie sa vydlabú do kónického tvaru, spoja sa obmotaním konopem, v minulosti čerešňovou kôrou, a osadí sa nátrubok. Keďže sú trombity dosť dlhé, rezonancia je veľmi zaujímavá.
Po presune ľudí z námestia do Divadla Andreja Bagara ich vo foyer vítali tóny štyroch fujár. Všetky pred časom vyrobil Drahoš Daloš, teraz hral na nich spolu s tromi svojimi žiakmi. Dvaja z nich sú z IT biznisu, žiadni folkloristi, ale hru na fujaru využívajú na svoj relax, upokojenie, ako psychohygienu.
Drahoš Daloš doposiaľ vyrobil asi 600 veľkých fujár, prvú už ako 18-ročný. Zhotovil aj píšťalky, rôzne iné dychové nástroje z pastierskeho prostredia a tiež gajdy. Nitran je totiž majstrom Cechu slovenských gajdošov a prvým radcom cechu.
„Hudobnými tradíciami žijem. V poslednej dobre sa cez projekty venujem najmä deťom, mám žiakov na Hornej Orave ale aj v Poľsku. Ide nám hlavne o zachovanie gajdošskej tradície. V roku 2015 sa nám podaril zápis gajdošskej kultúry Slovenska do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO,“ dodal Drahoš Daloš.