Pršalo, pršalo a potom aj pršalo, keď práve náhodou nepršalo, tak lialo. Televíznemu šlágru Nitra - Ružomberok počasie nezaprialo. Ihrisko sa rozkopalo a potopa zmyla čiary, takže do polčasu sa polkruh vyparil. To sa potom hrá futbal... „Ťažký terén, nebolo to bohviečo. Lopta skákala, šmýkalo sa, ja som si musel obuť polokolíky,“ vyrozprával sa nám Richard Križan.
V severskej klíme priviedol hostí z krajiny korbáčikov Norbert Hrnčár, maturant nitrianskej futbalovej školy. Vyspelá, sebavedomá, nablýskaná lodenica, od kouča naučená všetkým taktickým rošádam. Na druhej strane barikády skromný nováčik vážiaci si každý bodík, Ivan Galád a jeho partička bojovníkov. „Ružomberok ešte v lete tlačil Everton, má rýchle kraje a silný útok. V prvom polčase sme chybovali, súper mal štyri šance, v druhom sme troška zlepšili pohyb a kombináciu, kvôli tomu sme sa dostali do prevahy. Remíza je spravodlivá,“ komentoval a z chrbta mu odpadlo ďalšie blato.
„Riči“ kompenzuje rýchlosť tajmingom. Siedma nula za desať zápasov je asi tá naj vizitka. „Každá nula teší, ale cieľ si v nich nedávam,“ povedal s typickou pokorou.
Križan v sobotu otupil Ružu a jej Európou vybrúsené tŕne. Presne v deň svojej sladkej 20-ky. „Darčekov už bolo dosť, niečo ma asi čaká aj doma. Chlapcom som do kabíny doniesol tortu, pre rodinu a kamarátov vybavoval dvadsaťsedem lístkov,“ pochválil sa Plášťovčan,
Kladivo. Taká prezývka Rišovi zľudovela. Podpísaný je pod ňou masér „Pišta“ Balla. Ako vznikla? „Má to históriu,“ zatajil Križan.
