Žijeme v zlatej epoche nitrianskeho dorastu. S trénerom Kurucom sa vyhral titul dvakrát po sebe. Za odmenu pod Zobor zavítala aj mládežnícka Liga majstrov. Vlani prišla na férovku Málaga, húževnatí junáci v modro-bielom doma prehrali tesne a vonku jasne. Skúsenosť je silná zbraň, na dnešný prvý zápas prvého kolo UEFA Youth League so Shkëndijou z mesta Tetovo, ktoré je však macedónske asi ako Dunajská Streda slovenské, jej už mali o to viac.
Albánsko-macedónski mužíci začali svižne, ale Ljuma superšancu len napľul do Balážiho a 7 140 štvorcových metrov následne ovládli Nitrania. Ofenzívu otvárali po krídlach, trochu pomaly, ale o to trpezlivejšie a presnejšie. Prišli aj šance, lenže Marek Fábry ich zahodil päť totálnych, tak si musel rukávy vyhrnúť netradičný strelec. „Videl som, že sme rýchlo rozohrali priamy kop a že Lukáš Fabiš sprava centruje, hľadal som si miesto na zadnej tyčke a napokon to vyšlo dobre, Lukáš ma trafil a mňa ovládol fantastický pocit,“ rozpráva Róbert Kóša. Tetovo už ku koncu kondične odchádzalo, Nitra kraľovala, stopér Zoltán Richtárik mal skvelý predskok, Kristián Pajer dispečoval na jednotku, ľahkonohý krídelník Marián Chobot točil hostí na päťcentovke, niekde inde bol Lukáš Fabiš, rýchlo rozmýšľal.
A niekde úplne inde bol Róbert Kóša. „O súperovi sme vedeli toho málinko, preto bola príprava na prvý zápas veľmi ťažká. Do odvety je dobré, že sme nedostali gól. O týždeň ideme do Macedónska, čaká nás druhý zápas, dúfame, že postúpime,“ trémisto váhal so slovami dôrazný stopér – neprehral ani jeden súboj (!), rozvážne prihrával, v prvom polčase na gól skoro nahral a v druhom ho sám dal, keď vyskočil až na hrad. Ale zápas nedohral. Po súboji s Rasimim zle dopadol a v 80. minúte ho z trávnika museli odniesť nosítka. Po zápase však už došľapoval na obe nohy, tak snáď bude na odvetu fit.
Kóša je skromný chlapec z Černíka. Jeho biorytmus si už zvykol na vstávanie o 5.45 h, do Nitry denne dochádza, je v šiestom ročníku na Športovom gymnáziu. „Na tribúne som mal rodičov, oboch dedkov a obe babky, takisto kamarátov, dokopy asi desať ľudí,“ hrdo vykladá fanúšik Sergia Ramosa. „Páči sa mi jeho tvrdý štýl hry, dáva veľmi dôležité góly,“ vysvetľuje dobre stavaný juniorský reprezentant do 18 rokov. Do Nitry prišiel pred dvoma rokmi z ViOnu. „Rád spomínam na trénerov Miroslava Mihálika a Vladimíra Violu,“ podotkol.
V kabíne naňho kričia „Kuna“. Vraj preto, že ofinu má takú istú ako áčkar Matúš Kuník... „Neostrihám ju ani za svet,“ zasmial sa Kóša, stopér s veľkou budúcnosťou, a odkráčal medzi svojich.
