Sudo málem králem

...keby v 19. minúte Lukáš Sudovský dal penaltu. Svietilo 0:0, Rumanová visela na vetvičke, Kamerunčan Niba kopol Omelinu, rozhodca Martin Hörik fúkol a ukázal k bielemu bodu, Sudovský zvolil stredný rozbeh. „Kopal som najväčšiu penaltu v mojom živote a tak to aj dopadlo. Lopta mi stále padala do jamy, cítil som tlak, bol som nervózny. V lige pokutové kopy vždy triafam doľava a premieňam ich, teraz som to skúsil doprava a Kolmokov to vyrazil. Škoda, mohli sme byť bližšie k sľúbenej odmene desať litrov vína na hlavu,“ obsypával sa popolom „Sudo“, rumanovský útočník.

Sudovský skláňal hlavu, ešteže mal v drese Nitry suseda cez tri ulice – Jaroslav Machovec ho v tom nenechal a takisto spálil penaltu. „Brankár vedel, kam to kopnem, veď s chlapcami som v lete trénoval, najlepšie sa poznám s Janom Moravčíkom. Odmalička som Rumanovčan, staviam tu dom, som veľmi rád, že spoluhráči mohli vidieť, kde som vyrastal i robil prvé futbalové kroky,“ tešil sa nitriansky ľaváčik Machovec, v piatok najmotivovanejší galádovec. Bol aj kapitán, dočkal sa i góliku.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prvá fotogaléria z Rumanovej Čítajte 

Rumanovčanom nepomohli ani posily z okolitých dedín, Nitra si zriadila strelnicu, Chovanec predbiehal aj vlastný tieň a Niba valcoval v súbojoch, jeden, dva, tri, jedenásť gólov a obetavý lekár Tomáš Cink bežal zvesiť tabuľu. Ale to bolo všetkým jedno. „Bol to pre nás veľký zážitok. Prvý polčas skončil iba 0:2, dobre sme sa držali, napokon to nevyšlo, ale hlavne, že sa diváci bavili a zahrali si všetci naši chlapci,“ vravel tréner domácich Miloš Konopásek. „Nitrania nás ubehali, no na obhajobu treba povedať, že do štrnástej boli všetci chlapci v práci. Zápas bol aj motivačným prvkom pre celú dedinu, fantastické, že deti videli hrať také mužstvo. Odrazí sa nám to za pätnásť rokov,“ pridal rumanovský starosta Jozef Jankovič.

Rumanová má 861 rokov, futbalom žije 87 z nich, ligista v nej bol prvýkrát. Dobrý futbal dokreslila výborná hostina v kultúrnom dome, z 25 kilov zemiakov obetavé Rumanovčanky nachystali tristo lokší. A takých lokší, že žalúdky praskali.

„Za pozvanie sme boli radi. Zápas sa niesol v priateľskom duchu, naši k nemu pristúpili poctivo a domáci tiež, boli veľmi féroví, nikto sa nezranil. Príjemne sme si posedeli v kultúrnom dome, lokše a kačice boli vynikajúce. Odchádzali sme veľmi spokojní,“ zavŕšil nitriansky asistent Ján Bíreš.

A Nitra už teraz rozmýšľa, kam pôjde nabudúce.