NITRA. Divadlo Andreja Bagara pripravuje veľkú romantickú komédiu Zaľúbený Shakespeare, premiéra bude 11. novembra.
Hra zavedie divákov do sveta alžbetínskeho divadla. Píše sa rok 1593 a William Shakespeare stojí na prahu svojej slávy. Počas tvorivej krízy stretne aristokratku Violu de Lesseps, ktorá prezlečená za mladého chlapca prichádza na herecký konkurz do jeho novej, ešte nenapísanej hry. Shakespeare, zaľúbený do mladej šľachtičnej, píše svoje nesmrteľné dielo Romeo a Júlia, pričom sám v skutočnosti prežíva to, o čom v hre píše.
Kostýmy sú rafinované aj komplikované
K výpravnej hre zo zákulisia divadla patria aj krásne kostýmy. Známa kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová sa pri ich tvorbe držala renesančných predlôh, ale vložila do nich aj súčasný akcent. „Aby boli blízke i dnešným ľuďom, aby diváci videli, že sa ich hra dotýka. Veď také bolo aj alžbetínske divadlo, bolo určené predovšetkým ľuďom,“ vysvetlila Várossová.
Renesančné oblečenie je rafinované a v mnohých ohľadoch aj komplikované. Svedčí o tom aj skutočnosť, že na ušitie všetkých kostýmov treba až 1,5 kilometra látky. Odevy v alžbetínskej dobe často vyrábali z drahých brokátov, zdobili
čipkami a ručným vyšívaním. Ak by sa mali divadelné kostýmy šiť presne podľa starých predlôh, rozpočet na hru by určite nestačil.
„Musíme sa poobzerať po materiáloch, ktorých cena je únosnejšia, no aj tak musia byť kvalitné. Nakupujeme preto
látky z Rakúska, Nemecka, ale aj Kanady, prípadne v rôznych zahraničných outletových skladoch,“
hovorí Várossová.
Dobové strihy nepoužiteľné
Nároky na šitie kostýmov sú veľké. Často sa využívajú aj dobové strihy, ktoré napríklad len na šírku sukne počítajú so 6 metrami látky. „Je však obdivuhodné, ako dokážu formovať postavu a docieliť jej sošnosť. Momentálne prebiehajú skúšky a herci v kostýmoch pôsobia naozaj očarujúco. Ak im však nesadnú, musíme ich prestrihať a prerobiť,“
povedala výtvarníčka.
Zaujímavé je, že dobové strihy šiat uvádzané ešte v palcových mierach, sa už na dnešných ľudí bez dodatočných úprav nedajú použiť. Životný štýl a životospráva spôsobili, že napríklad dnešní herci majú vyššie postavy, širšie
ramená či užší driek, ako ich kolegovia v renesancii. Aj preto treba niekdajšiu alžbetínsku módu prispôsobiť dnešku, samozrejme bez toho, aby šaty prišli o svoju krásu a zdobnosť.
Zídu sa aj zámočnícke práce
„Pre kostýmového výtvarníka je to taká dobrá cukráreň, kde si môže vychutnať rôzne dobroty. Takže na kostýmoch máme rôzne filigránske ozdoby, bruselskú čipku a ďalšie doplnky,“ pokračuje Ľudmila Várossová.
„Podarilo sa nám napríklad získať 200 dobových gombíkov. Vytvárame aj veľmi komplikované, takzvané osmičkové goliere, ktoré dokáže urobiť iba dobrý krajčír. Ten si pri ich výrobe musí všetko matematicky presne vypočítať.“
Okrem krajčírov sa na tvorbe kostýmov podieľajú aj ďalšie profesie, napríklad modisti, ktorí vytvárajú dobové klobúky. Potrebujú však aj zámočnícke práce na výrobu rôznych systémov na spájanie častí šiat, ktoré svojím prevedením
či materiálom odzrkadľovali aj spoločenský status.
„Bola by som veľmi rada, keby výprava tejto inscenácie odovzdala divákom istú depešu o tej dobe, kedy vznikali úžasné Shakespearove hry,“ dodala Várossová.
Autor: DA
