NITRA. Vo veku 86 rokov v nedeľu 22. októbra zomrela známa slovenská a nitrianska spisovateľka Marína Čeretková Gállová. Posledná rozlúčka s ňou bude v stredu 25. októbra o 13. h na mestskom cintoríne v Nitre.
Rodáčka zo Zbehov bola autorkou románov, noviel, zbierok poviedok, rozhlasových i televíznych hier. Písala ešte donedávna. Debutovala v roku 1962 zbierkou noviel Koniec líšky, v posledných rokoch vydala knihu Trinásta komnata - Príbehy zo štyroch truhlíc a zbierku poviedok O tebe a o mne. Spolu napísala takmer dvadsať titulov, naposledy jej knihy vydala Matica slovenská, Slovenský spisovateľ aj nitrianska Čakanka.
V roku 1998 autorka obdržala poctu ministra kultúry SR za invenčné spracovanie súčasnej problematiky v žánri umeleckej prózy, rozhlasovej a televíznej tvorby a v roku 2002 dostala Cenu mesta Nitry za celoživotné literárne dielo a vrelý vzťah k Nitre.
V jednom z posledných rozhovorov sme sa s Marínou Čeretkovou Gállovou stretli vlani koncom augusta, pri príležitosti jej blížiacich sa 85. narodenín, ktoré oslávila 26. septembra. Spisovateľku sme navštívili v jej byte na Párovciach. Všadeprítomné knihy prezrádzali milovníčku literatúry. Už ako malá rada čítala a recitovala, svoju prvú poviedku napísala ako sextánka na gymnáziu.
Zdravotne na tom nebola dobre už vlani, trápili ju srdcovo-cievne choroby, zablokovaná chrbtica aj nohy. Von veľmi nechodila, na kultúrno-spoločenských akciách sa objavovala len zriedkavo. Písanie ju však stále bavilo, ako povedala, bolo to snáď jediné, čo jej okrem jej najbližších prinášalo do života radosť. Stále písala na obyčajnom písacom stroji. Hoci ju už „starý verkel“, ako ho volala, neposlúchal, nechcela žiadny počítač, hoci jej ho dcéra chcela kúpiť.
Neľahký profesionálny aj súkromný život naučil nitriansku spisovateľku zaťať sa a nevzdávať sa. Vysokú školu musela na rok prerušiť a rok si „odmakať“ vo výrobe, až potom jej vtedajšia vrchnosť dovolila vrátiť sa a školu dokončiť. Po svadbe a narodení jedinej dcéry odišla za manželom do Košíc, kde sa zamestnala v rozhlase.
Keď v 60. rokoch otvorene podporovala Dubčeka, vyhodili ju. Sedem rokov nemohla nič publikovať, ani si nájsť poriadne zamestnanie. Ďalšou ranou bol rozvod. Zákaz publikovať 7. 7. 1977 zrušil až Vojtech Mihálik.
Aby sa uživila, vystriedala rôzne zamestnania – pracovala v odevných závodoch, robila vychovávateľku na potravinárskej škole. Keď ako vychovávateľka vydala knihu Úraz, vyhodili ju, lebo sa niektorí ľudia v knihe spoznali. Ako nám pred rokom povedala, v tých najhorších chvíľach je pomohol Literárny fond, ktorý jej dal štipendium.
