Futbalisti Galanty sú už pár týždňov bez trénera Tibora Meszlényiho. Zradilo ho zdravie. „Čo mi je? Diagnóza je zlá. Zlyhal mi lymfatický systém, opuchli mi obe nohy, mám ich zaliate. Ťažko sa mi chodí,“ vraví 62-ročný Galanťan z lôžka v miestnej nemocnici. Z hlasu mu cítiť obrovský bôľ.
Ako sa to začalo? „Začala mi opúchať pravá noha a po vyšetreniach na to lekári prišli. Už dva týždne som v nemocnici. Akurát na dušičky ma moji blízki zobrali domov,“ vraví.
Na nemocničný život - bez futbalu - si zvyká ťažko. „Mančaft zostal bez trénera. Mužstvo je dobré, ale chýba gazda a ušli nám nejaké body,“ myslí hneď na svojich zverencov, treťoligový tím FC Slovan Galanta. „Musím však pochváliť celý kolektív urologického oddelenia na čele s primárom Ondrejom Hajdukom. Starajú sa tu o mňa vynikajúco,“ chváli personál v bielom.
V špitáli je už viac ako dva týždne. Dostáva infúzie, injekcie, prijíma plazmu a krv. „Neviem, ako bude. Prognózy sú nejasné. Stav sa zatiaľ nemení. Užívam silný výťažok z bylín, ktorý by mal preraziť tú lymfu. Je zaseknutá. Čakám na to, kedy sa pohne,“ opisuje svoj stav. Nič radostné.
Napriek všetkému sa snaží byť pozitívne naladený. „Čo iné mi zostáva? Bojujem. Dúfam, že sa s futbalom nelúčim. Navštevovať ma chodia moji najbližší - manželka, obaja synovia aj dcéra. Prišli aj kamaráti, mám veľa telefonátov a esemesiek. Som vďačný za každú jednu,“ vraví.
Futbal je najdôležitejšia vedľajšia vec v živote, povedal kedysi Vlastimil Petržela. „Jednoznačne to platí. Na prvom mieste je zdravie a rodina. Netušil som, že môžem takto dopadnúť. To je najhoršie, čo sa mi mohlo stať. Budem bojovať, aby som sa z toho vylízal,“ dodal neveselo Tibor Meszlényi.
Jasné, že mu držíme palce aj MY!
