V lete išiel Marek Slovák za svojím prvým zahraničným angažmánom do Bieloruska. V tíme Junosť Minsk sa mu však nedarí podľa jeho predstáv, navyše, ako sám hovorí, nie všetko v klube funguje tak, ako by malo. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by neodmietol návrat medzi corgoňov. S „Čibinom“ sme sa porozprávali aj o živote v Bielorusku. Hlavnou témou však bol samozrejme hokej.
Ako by ste zhodnotili prvé mesiace v Bielorusku? Splnili vaše očakávania?
- Prvé mesiace boli samozrejme ťažké. Hneď, ako som prišiel, sme išli na sústredenie, čiže bázu. Nevedel som, do čoho idem. Trénovalo sa trikrát denne, bolo toho dosť.
“Podal som výpoveď, ale zamietli mi ju, že teraz ma nemôžu pustiť.
„
Už ste si zvykli? Aký je tam život, keď nemáte hokejové povinnosti?
- Zvyknúť sa na to na sto percent nedá, keďže každý deň vás niečím prekvapia. Väčšinu času trávim na byte. Je to veľké mesto a všade kam chcem ísť, musím taxíkom alebo metrom. Cesta na štadión mi trvá 50 minút, keďže idem metrom a potom ešte prestupujem na autobus. Určite by to bolo ľahšie, keby som tu mal auto.
Aká je úroveň tamojšej najvyššej súťaže? Čím sa líši od tej našej?
- Sú tu štyri kvalitné tímy, medzi ktorými sa rozhodne, kto pôjde najvyššie. Ostatné mužstvá nedosahujú takú úroveň. Je to porovnateľná liga ako naša. Aj keď sa tu viac korčuľuje a nehrá sa tu tak systémovo, z čoho vznikajú aj také vysoké víťazstvá.
V lige už váš tím nastrieľal vyše 100 gólov. Hráte ofenzívny hokej?
- Máme štyri útoky, ktoré vedia dať v každom zápase dva-tri góly. Je to ovplyvnené aj tým systémom. Za stavu 4:0 či 5:0 sa zápas nedohráva, ale padajú ďalšie góly.
Marek Slovák nie je celkom spokojný so svojou situáciou v Minsku, preto keď sa ozvala Nitra, neodmietol možnosť návratu. (zdroj: junost.org)Dostávate dostatok príležitostí na ľade? Aká je vaša úloha v tíme?
- Nie je to tak, ako by som si predstavoval. Presilovky nehrám na takej pozícii, ako viem hrať, mám odlišné úlohy ako v Nitre.
Zatiaľ ste nazbierali 15 bodov. Neočakávali ste aj vy sám trochu viac?
- Ako som už povedal, je za tým viacero faktorov. Od toho sa odvíjajú aj body. Tu rozhodujú presilovky. Tvrdo makám, tak verím, že body pôjdu hore. Je len začiatok sezóny, dôležité zápasy ešte len prídu.
Sledujete dianie v Nitre? Vrátil sa tréner Antonín Stavjaňa.
- Sledujem každý zápas, keďže my máme hracie dni štvrtok a sobotu. Som v pravidelnom kontakte s Andrejom Kmečom. Veril som, že Nitra začne stúpať. Mužstvo má silu, bolo treba ho len nakopnúť.
Objavili sa informácie, že ste prejavili záujem o návrat. Je to tak? Stroskotalo to na niečom?
- Ako vravím, s Andrejom som celý čas v kontakte. Vie o mojej situácii tu. Trošku to priblížim: v auguste sa tu zmenili nejaké vnútorné pravidlá a mzda nie je vyplácaná tak, ako sme boli dohodnutí. Prišiel som s tým za generálnym manažérom, ten ma ubezpečil, že všetky peniaze dostanem, či už sú to bonusy, za byt a doplatenie všetkých výplat. V tomto období sa mi ozval Miroslav Kováčik s Tomášom Chrenkom, či mám záujem vrátiť sa do Nitry. Odpovedal som „áno“, len si to musím tu vyriešiť. Išiel som za generálnym manažérom a povedal som, že nie je všetko tak, ako sme sa dohodli. Tak som podal výpoveď. Zamietli mi ju s tým, že teraz ma nemôžu pustiť, hrá sa dôležitý turnaj Kontinentálny pohár. Myslím, že po ňom sa to vyrieši.
Nefigurujete v nominácii Slovenska na Nemecký pohár. Môže to byť tým, že bieloruská liga je takpovediac odruky? Je to jeden z dôvodov, prečo sa chcete vrátiť?
- Pred prvým zrazom mi volal Miro Šatan, že by ma radi videli. To bolo v auguste, len Junosť to zamietla, že hráme dôležité zápasy v domácom pohári. Na Nemecký pohár už pozvánka neprišla, ale samozrejme, budem makať, aby som si ju znovu vypýtal. Môžu vidieť len body, ale nevidia hru, takže musím viac zamakať. Určite to nevzdávam a chcem byt znovu pozvaný.
