NITRA. Katastrofálne sumy, za ktoré teraz kupujeme maslo, sa vystupňujú krátko pred Vianocami. Spotrebitelia, ktorí už teraz v nemom úžase pozorujú, na akú cifru vyskočilo za posledný rok maslo, tak ešte môžu byť niekoľko týždňov nemilo zaskočení.
Po Vianociach však vymiznú všetky dôvody, ktoré vyhnali ceny masla do závratných výšin. Tvrdí to Ján Huba, odborník na chov dojníc z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra.
Prečo maslo dramaticky zdraželo?
Štvrť kila masla sa dnes vo viacerých supermarketoch predáva za tri eurá. Kilo masla tak kúpite za dvanásť eur, pritom vlani zhruba v tomto čase stálo kilo masla len sedem eur.
Takýto dramatický nárast cien ale štát ani výrobcovia na Slovensku nedokážu nijako ovplyvniť. Slovensko je príliš malé a v cenotvorbe nezohráva takmer žiadnu úlohu. Okrem toho už niekoľko rokov nie sme sebestační vo výrobe masla, vyprodukujeme ho asi iba polovicu z množstva, ktoré spotrebujeme.
Prečo cena masla vyskočila tak dramaticky a to v takom krátkom čase? Expert tvrdí, že za tým stálo hneď niekoľko faktorov, ktoré sa navzájom stretli v rovnakom čase.
„Po zrušení mliečnych kvôt zhruba pred tromi rokmi v Európskej únii nastal prebytok mlieka, a to sa odzrkadlilo v rapídnom poklese cien. Kým farmár predtým dostával 35 centov za liter mlieka, zrazu dostával iba 20 centov za liter. Keď je nízka cena, začína sa menej produkovať, preto poklesla výroba mlieka v celosvetovom meradle o 3-4 %, čo je dosť,“ hovorí Ján Huba.
Súčasne s poklesom výroby ale vzrástol dopyt po masle, a to napríklad v krajinách ako sú Čína či India, ale aj inde vo svete. To podľa Hubu súvisí so zvyšujúcou sa životnou úrovňou. „Platí, že čím viac stúpa životná úroveň, tým viac rastie spotreba živočíšnych bielkovín a tukov, teda produktov, ako sú mäso, mlieko, maslo, syry, jogurty, šľahačky alebo čokolády. Zhruba pred rokom sa teda blbo spojili tieto dve situácie – nižšia ponuka mlieka na svetových trhoch a súčasne nárast dopytu po mliečnych výrobkoch,“ vysvetľuje Ján Huba z výskumného ústavu.
Vyspelé krajiny jedia viac masla
Slovensko v týchto trendoch nie je výnimkou, aj tu spotreba masla za posledné desaťročie výrazne vyskočila. Kým v roku 2008 skonzumoval Slovák 2,2 kíl masla za rok, vlani to už bolo 3,9 kíl a odborníci očakávajú, že v tomto roku sa spotreba masla prehupne nad štyri kilogramy na osobu.
Len medziročne narástla spotreba masla až o trinásť percent. V roku 2015 Slováci skonzumovali 3,6 kíl masla a o rok neskôr už 3,9 kíl.
Stále je to však nič v porovnaní so skutočne vyspelými krajinami. Takí Francúzi zjedia ročne až osem kíl masla a Nemci šesť. A len pre zaujímavosť – masla zjeme ročne zhruba toľko, čo hovädzieho mäsa, ktorého konzumácia sa tiež pohybuje na úrovni okolo štyroch kíl na osobu. Pritom pred dvoma desaťročiami sme hovädziny konzumovali päťnásobok.
Stúpajúcej spotrebe masla napomáha aj fakt, že pominuli fámy o tom, aké sú maslo či masť nezdravé. Obyvatelia vyspelých krajín západnej Európy či Ázie, v ktorých je priemerný vek takmer o desať rokov vyšší ako v strednej Európe, zjedia viac produktov, ktoré obsahujú viac ako 5 % mliečneho tuku. Takýmito výrobkami sú napríklad maslo, syry či jogurty.
Ceny klesnú po Vianociach
Čo sa teda bude diať s cenami masla v ďalších mesiacoch? Zainteresovaní hovoria, že hoci vešteckú guľu nemajú, už čoskoro očakávajú na pultoch lacnejšie maslo.
„Momentálne vzrastá počet dojníc aj celková produkcia mlieka vo svete. O cenách mlieka rozhoduje jedna mliekáreň Fonterra na Novom Zélande. Tá ma aukcie každý týždeň a posledné aukcie hovoria, že začína klesať cena mlieka aj masla. Myslím si, že po novom roku môžeme byť pripravení na pokles ceny, ide len o to, akou intenzitou cena masla poklesne,“ dodal Ján Huba.
