NITRA. Jana Šulková, rodáčka z Nitry, ktorá odmala býva vo Vrábľoch, píše tínedžerské romány. V priebehu štyroch rokov jej vyšlo päť titulov – po debute Dievča s maskou vydala knižky Silnejšia ako osud, Odvrhnutá, Skús to znova a najnovšie Oheň v duši. Novinku predstavila tento týždeň na besede v kníhkupectve Martinus v OC Centro.
Ponor do duše
Knižky Jany Šulkovej oslovujú hlavne mladých dospievajúcich ľudí. Sú o hľadaní lásky, porozumenia, šťastia a svojho miesta pod slnkom, ale aj o nešťastí a ranách osudu, ktoré musia prekonať. O čom je jej piaty román?
„Kniha Oheň v duši je primárne určená mladým, ale, samozrejme, môže si ju prečítať ktokoľvek, kto si chce pri nej oddýchnuť či vrátiť sa do svojich mladých čias. Je to príbeh lásky so skrytou prekážkou, ktorú môžete postupne odhaľovať spolu s hlavnou hrdinkou. V tejto knihe som sa o niečo viac zamerala na psychologizáciu postáv a na ponor do duše osoby skrývajúcej tajomstvo, ktoré komplikuje život jej aj jej blízkym,“ vysvetľuje Jana Šulková.
„Bolo dosť náročné popasovať sa s pocitmi tejto osoby, keďže ja sama som nič podobné nezažila a ani nepoznám nikoho, kto by si ničím podobným prešiel. Zatiaľ sú ohlasy na knihu dobré, tak dúfam, že sa mi to podarilo.“
Autorkiným zámerom bolo nielen ponúknuť zaujímavý príbeh, ale tiež poukázať na to, že aj mladí ľudia sa môžu zmietať vo vážnych problémoch. Nielen v takých povrchnejších, ktoré demonštruje väčšina kníh pre mládež, hoci aj tie sú dôležitou súčasťou sveta mladých.
Happyend či nie?
Ako spisovateľka vraví, nerada by z novinky prezrádzala niečo konkrétne, takže dej len okrajovo načrtla. Je o Veronike a Šimonovi, ktorí pomerne rýchlo zahoria vzájomnou láskou, no postupne sa vynárajú problémy a tajomstvá jedného z nich, ktoré ich láske neprajú. Príbeh je o boji so sebou samým, o tom, akú cestu si v živote zvoliť, čo uprednostniť, pretože keď má človek dvadsať rokov a celý život pred sebou, je to naozaj ťažká voľba. Ako sa skončí vzťah Veroniky a Šimona? Vydrží ich mladá láska nepriazeň osudu? Skončí sa príbeh happyendom?
„Neprezradím. Je pravda, že väčšina mojich kníh nemá práve najšťastnejší koniec, no niektoré aj áno, je to uhol pohľadu. Ja sama mám radšej buď otvorené konce, alebo tie menej šťastné, no záleží aj od príbehu. Niektorý si proste žiada happyend, no ak je kniha sama o sebe „sladšia“, šťastný koniec v nej na mňa pôsobí veľmi predvídateľne a umelo,“ konštatuje autorka.
„Jedna moja verná čitateľka sa vyjadrila, že sa dokonca bojí, keď sa pri čítaní blíži ku koncu, pretože vždy je záver úplne iný, ako tipovala. Som rada, že moje konce dokážu prekvapiť, hoci nie vždy čitateľa aj potešia. Ale ide o to, aby som v nich vyvolala nejakú emóciu, či už radosť alebo aj hnev.“
Práca na knihe Jane Šulkovej trvala približne tri mesiace intenzívneho písania s krátkou prestávkou na dovolenku. Oproti jej predchádzajúcim titulom je iná v tom, že opäť experimentovala s typom rozprávača – tentoraz si vyskúšala autorského rozprávača. Ten jej umožnil hlbšie sa ponoriť do oboch postáv súčasne, bez striedania pohľadov, ako v jej predošlej knihe Skús to znovu.
Názov knihy vymyslela spisovateľkina mama, je veľmi symbolický. Oheň v duši môže spaľovať aj mladého človeka. Korešponduje taktiež s časťami knihy, ktoré sú pomenované v súlade s názvom – Iskra, Oheň, Plameň a epilóg Popol.
Práca aj hobby
Popri písaní je Jana Šulková stále zaneprázdnená štúdiom editorstva na UKF v Nitre - momentálne je v magisterskom štúdiu a venuje sa mu už aj v praxi. „Pred rokom som sa so spolužiačkou Silviou pustila do projektu literárneho časopisu Vinlit. Zatiaľ je to online magazín, keďže doba pokročila a ľudia už radšej „klikajú“. Písaniu sa však venujem stále, či už sú to seminárne práce, články, recenzie alebo knihy. Sprevádza ma mojím životom a verím, že vždy aj bude. Je to práca aj hobby – čo viac si môžem priať?“ teší sa Šulková.
Najradšej píše doma, na gauči s vyloženými nohami, alebo pri stole. Dobré nápady a myšlienky k nej prichádzajú na najrôznejších miestach - vo vani, v autobuse, ale aj doma večer pred spaním. „Väčšinou mám nejaký zápisník po ruke, kde si ich vždy poznačím, prípadne si myšlienku naťukám do mobilu a potom ich všetky prepisujem do počítača.“
Na sci-fi sa zatiaľ necíti
Ponorkovú chorobu z písania ešte necíti, ale priznala, že je občas unavená, keďže sa roky točí v jednom kole. Keď nečíta, tak píše (hoci aj nie knihu), rediguje, organizuje prácu v magazíne. Stále je čo robiť, no baví ju to, takže sa nesťažuje. „Ale, samozrejme, sú aj dni, keď sa mi absolútne nič nechce, no myslím si, že je to prirodzené.“
Inšpirácie sa autorke dostáva aj počas spánku. Vraj sa jej často snívajú rôzne veci, ktoré považuje za dobré námety na knihy, ale zatiaľ ani jeden z nich nevyužila.
„Väčšinou totiž ide o sci-fi a na písanie takej knihy sa momentálne necítim,“ usmieva sa Šulková. „Píšem stále pre mladých, pretože už mám svoju čitateľskú základňu a mnohí mi píšu už mesiace pred vydaním novej knihy, prípadne sa pýtajú na pokračovanie tých predošlých. Mám naozaj skvelých čitateľov, a preto ich nechcem sklamať tým, že by pre nich pod stromček nevyšla žiadna nová kniha. Sú pre mňa prioritou.“
Samozrejme, že by si rada vyskúšala aj iné žánre, má zopár rozpracovaných nápadov. „Určite raz príde aj to. Aspoň v to pevne verím,“ dušuje sa spisovateľka.
Priateľ je kritický
Jej knižky čítajú aj jej najbližší. Pochvália ich, ale - a tomu je naozaj rada - často prídu aj s nejakou kritikou. „Najmä priateľ Tomáš, ktorý mi pri písaní vždy číta knihu po kapitolách, je mi skutočne dobrým radcom, keďže dokáže byť kritický, napriek tomu, že je mi taký blízky,“ vraví Janka.
„Často mi povie, že toto nie je vhodné, tamto trochu vysvetli, nemuseli by to pochopiť, toto vymaž, toto prepíš... Je to skvelé, pretože autor väčšinou nemá od svojho textu odstup a potrebuje aj iný pohľad či názor na vec, nielen chválu.“
Knihy nielen rada píše, ale aj číta. Číta stále a veľa, keďže aj recenzuje. No dnes si už knihy vyberá, pričom v minulosti recenzovala, čo prišlo – čo autori či vydavateľstvá poslali.
„Tento rok ma najviac zaujala Neapolská sága od Eleny Ferrante, Čosi čudné vo mne od Orhana Pamuka, Nájdem si ťa od Joanny Connors, Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť od Doris Lessing a zo slovenských Konvália od Denisy Fulmekovej. Tých kníh je však veľa, mohla by som menovať aj viaceré, no tieto vo mne zarezonovali asi najviac,“ dodala Jana Šulková.
VYHRAJTE KNIHU OHEŇ V DUŠI
MY Nitrianske noviny, Jana Šulková a vydavateľstvo Motýľ venujú dvom čitateľom jej novinku Oheň v duši. Stačí správne odpovedať na našu otázku, ako sa volajú hlavní hrdinovia knihy vrábeľskej autorky. Odpovede čakáme v redakcii na Sládkovičovej 1 v Nitre.
