NITRA. Vzácne medené, strieborné i zlaté mince môžete do konca decembra vidieť v Ponitrianskom múzeu (PM). Pochádzajú z depozitu PM, z Mestských múzeí v Zlatých Moravciach a Šuranoch, asi polovicu mincí na výstavu zapožičal aj Archeologický ústav SAV v Nitre.
Prezentujú originály
Výstava Tisícročia s mincami predstavuje originály z obdobia od 1. storočia p.n.l. až po 20. storočie n.l., ktoré sa našli na území Nitry, Jarku, Šurian, Chyzeroviec, Hostia, Čiernych Kľačian, Branča či Zlatých Moraviec.
Ako povedal Vladimír Bíroš, numizmatik múzea v Nitre, vystavené exponáty pochádzajú z archeologických výskumov, z náhodných objavov pri prácach na súkromných pozemkoch či budovách a sú tiež výsledkom záchranných archeologických výskumov pri výstavbe rôznych objektov.
„Z historického hľadiska sú všetky vystavené mince vzácne, ale snáď najvzácnejšie na našom území sú asi najstaršie rímske mince aes grave odlievané z medi v období rímskej republiky asi od roku 289 p.n.l. Na Slovensku sa našli len na území Nitry,“ hovorí Vladimír Bíroš a ukazuje dve veľké mince.
„Veľkou vzácnosťou je tiež strieborná keltská tetradrachma, ktorá sa našla v Čeľadiciach v roku 1988. Razili ju podľa vzoru gréckych mincí na našom území niekedy v priebehu 3. storočia p.n.l.“
Prvýkrát použili čistú meď
Zvláštnosťou je podľa numizmatika vystavená medená minca byzantského typu, ktorá sa našla v Nitre. Pri nej sa na našom území po prvýkrát použila na výrobu čistá meď. „Peniaze v tom čase tvoril najmä drahý kov, že boli v minciach, bolo len pre lepšiu orientáciu v počítaní. Aby to boli peniaze, museli byť strieborné alebo zlaté,“ vysvetľuje Bíroš.
„Táto medená minca je napodobeninou byzantskej mince, ktorá sa tam razila zo zlata. Je vlastne prvou kreditnou mincou z nášho územia, to znamená že nemá svoju vlastnú vnútornú hodnotu. Vydal ju panovník a povedal, že bude mať hodnotu trebárs jedného denára, ale v skutočnosti tú hodnotu nemala, lebo neobsahovala drahý kov. Preto bolo dôležité, čo bolo na nej vyrazené. U strieborný a zlatých mincí je to naopak, tam nie je podstatné, čo je na nich vyrazené, ale dôležitý je obsah drahého kovu.“
Návštevníka iste zaujme aj zlatý dukát Mateja Korvína (1458 – 1490). Je takmer z čistého zlata, váži 3,52 g. So zlatými mincami bežný človek veľmi nedochádzal do styku, používali sa hlavne pri väčších finančných transakciách.
„Veľké strieborné toliare Leopolda I., ktoré tiež možno vidieť na výstave, sú jednými z najkrajších uhorských a rakúskych mincí. Začali sa raziť začiatkom 16. storočia, keď cena striebra poklesla ako následok objavenia nových nálezísk drahých kovov v Amerike. Veľké strieborné mince mohli nahradiť zlaté dukáty,“ doplnil numizmatik.
Stovky mincí v suteréne obchodu
Na výstave sú tiež mince, ktoré objavili pri oprave v suteréne niekdajšieho obchodu lacnej obuvi na Mostnej ulici v Nitre. V sklených pohároch sa našlo 645 strieborných mincí z obdobia rokov 1632 - 1944 - z Rakúska-Uhorska, Ruska i Československa. Majiteľom, ktorí ich sem ukryli, išlo zrejme čisto len o hodnotu striebra, nie mincí ako zberateľskej komodity.
Zaujímavý je aj poklad 1 700 medených mincí, ktoré dal raziť František II. Rákociho. Našli sa v Šuranoch, v časti Kostolný Sek, pri stavebných prácach na pozemku. V Chyzerovciach sa zas podarilo objaviť nález pätnásťgrajciarov Leopolda I. Peniaze tu boli ukryté okolo roku 1684, zachovalo sa 55 mincí.
Pätnásťgrajciare Leopolda I., dva jeho toliare a krížový toliar razený v Belgicku v roku 1622 obsahuje nález strieborných mincí z Hostia, ktorý tu našli v roku 1956. Na výstave možno vidieť aj strieborné mince, ktoré sa našli pri stavbe plota na Zobore či v záhrade pri kopaní kanála v Nitrianskych Hrnčiarovciach.
