NITRA. V synagóge sprístupnili výstavu výtvarníka a pedagóga UKF Jozefa Bausa. Pod názvom Album predstavuje diela z posledných troch rokov, sú vytvorené v technike olej a akryl na plátne.
Vernisáž výstavy bola súčasťou otvorenia festivalu umení Konfrontácie, ktorý pripravila katedrou hudby PF UKF, OZ Konfrontácie a mesto.
Komorné zoskupenia i sólové recitály
Ako povedala dramaturgička festivalu Alena Čierna, pedagogička na katedre hudby, 14. ročník Konfrontácií je rovnako ako v minulých rokoch rôznožánrový s dôrazom na komornú a súčasnú slovenskú hudbu. V programe sa vystriedali komorné zoskupenia i sólové recitály.
„Chcela by som vyzdvihnúť dva výnimočné koncerty - Petra Katinu, ktorý uviedol pôvodnú slovenskú akordeónovú tvorbu a klavírny recitál Jordany Palovičovej. Jej program pozostával z klasických diel minulosti i súčasnej slovenskej tvorby,“ hovorí Alena Čierna.
„To je nosná myšlienka festivalu – každý z umelcov uviedol v konfrontácii diela svetovej i slovenskej tvorby minulosti i súčasnosti. Bolo tak v prípade spomínaných umelcov ale aj u ďalších účinkujúcich: dua Kompas – Kolářová, Hugo Kauder tria i českých umelcov Jana Kavana a Gabriely Vermelho.“
Vizuálne aj emocionálne spomienky
Výstavu Jozefa Bausa Album, ktorá v synagóge potrvá do 17. decembra, tvorí 20 diel - výber cyklov obrazov inšpirovaných fotografiami alebo zábermi z filmov.
„Často sa mi stáva, že na motívy jednej fotografie vytvorím viacej obrazových kompozícií, ktoré majú úplne iný význam ako pôvodná snímka. Časť diel tejto výstavy vznikla na základe inšpirácie z náhodne nájdených fotografií, ktoré ma oslovili. Často majú spojitosť s témou vody, lodí, člnov. Druhá časť zas vznikla podľa fotiek z rodinného albumu, ktoré tvoria pohľad do mojej osobnej histórie,“ vysvetľuje Jozef Baus.
Spoločnou myšlienkou výstavy je podľa autora téma albumu, je prítomná už vo forme vzniku obrazu. Diela podľa jeho slov vznikli s ideou duality, pohľadu z inej strany, spája sa v nich abstraktná štruktúra s reálnym obrazom.
„Tá abstraktná štruktúra by mala takým emotívnym spôsobom dopĺňať realitu, a to už nemá ďaleko od vážnej hudby,“ definuje Baus presah svojich diel do hudobného umenia. „Štruktúry vytvárajú pomyselné lazúry, ktoré vzbudzujú pocity a emócie. Tie v nás zostávajú aj potom, keď reálny obraz už nie je. To by mohlo byť spoločné s hudbou, teda že nám nezostane nám len vizuálna spomienka na objekt, ale aj emocionálna.“
Chuť experimentovať
Osobnosť vystavujúceho Jozefa Bausa predstavila jeho kolegyňa z katedry výtvarnej tvorby a výchovy UKF - kurátorka Adriana Récka.
„Ide o zrelého umelca, ktorý je na výtvarnej scéne už viac ako 25 rokov. Ako vtedajší absolvent VŠVU sa etabloval v roku 1991. Vo svojej tvorbe, v porovnaní s jeho súputníkmi - spolužiakmi, bol trochu viac dopredu, keďže predtým, než absolvoval otvorený ateliér Rudolfa Sýkoru na VŠVU, vyštudoval vtedajšiu Pedagogickú fakultu v Nitre – odbor slovenský jazyk a výtvarná výchova. Nepochybne aj táto skutočnosť prispela k tomu, že sa čoskoro prejavila jeho remeselná zručnosť a osobná vyzretosť,“ skonštatovala Adriana Récka.
Podľa nej Jozefa Bausa veľmi pozitívne hodnotili renomovaní historici umenia už v 90. rokoch, napríklad Ján Ábelovský, konateľ aukčnej spoločnosti Soga, či Katarína Bajcurová, bývalá riaditeľka Slovenskej národnej galérie.
„Oceňovali u neho vlastnosť byť nad vecou, mať odstup, hľadať to univerzálne, zobrazovať veci, aké sú. Nie bez emócií, ale s nadhľadom,“ pokračuje Récka.
„Jeho tvorbu charakterizuje koncepčnosť, systematickosť a disciplinovanosť. Je zaujímavé, že rád experimentuje - novými pohľadmi, témami. Jeho invenčnosť a chuť experimentovať možno zrejme súvisí s jeho pedagogickou činnosťou. V dobrom slova zmysle je nútený premýšľať, spolupracovať a držať krok s mladými.“
