TOPOĽČIANKY. Vinohradníci zaznamenali tento rok opätovnú stratu úrody, pod ktorú sa podpísalo nevypočítateľné počasie.
Pestovatelia hrozna z Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti prišli o desiatky percent zo svojej úrody. Aká presná bola strata, závisí od lokality, v ktorej majú pestovatelia vinice.
Adam Žilík pri Frankovke modrej. Je to jedna z dvoch odrôd, ktorú Château Topoľčianky nechali vo vinohradoch na zimný zber. (zdroj: Tomáš Holúbek)Vinohrady ničil ľadovec aj mráz
Na začiatku roka udreli jarné mrazy. A to v čase, keď už mali viniče vyrašené výhonky. „Neskôr prišiel na južnom Slovensku dokonca ľadovec, čo zasiahlo asi 30 % našej tamojšej úrody. Celkovo je úroda hrozna asi 10 % pod priemerom,“ hovorí Adam Žilík z vinárstva Château Topoľčianky, ktoré je jedným z najväčších výrobcov vína na Slovensku. Objemovo je síce hrozna menej, no podľa Žilíka by sa to na cenách nemalo výrazne prejaviť.
Ročníku nakoniec pomohlo teplé leto, počas ktorého aj spŕchlo a tiež dlhá suchá jeseň. „Viniče sa po jari spamätali. Úroda je síce pod priemerom, ale hrozno sa javí kvalitnejšie ako v minulom roku. Dôkazom sú napríklad mladé vína, cez Irsai oliver po Veltlínske červené skoré, ktoré sú veľmi pekné. Posledné roky sú vyrovnané, i keď ani jeden ročník nie je taký istý. Z tých posledných rokov bude tento najviac fajn,“ zhodnotil Adam Žilík.
Čakanie na tuhú zimu
Vo vinohradoch Château Topoľčianky momentálne ostalo už iba hrozno na ľadový zber. Vinárstvo naň vyčlenilo Frankovku modrú v Topoľčiankach a Rizling vlašský v Jelenci.
Pestovatelia budú celú zimu tŕpnuť, či strapce budú môcť zozbierať. Na to, aby víno uznali za ľadové, musí teplota pri zbere klesnúť pod mínus sedem stupňov. Vlani sa strapce vyčlenené na ľadový zber podarilo vyzbierať 2. januára, kedy poriadne prituhlo.
Podobnou špecialitkou je slamové víno, ktoré musí pred lisovaním dosiahnuť presne stanovenú cukornatosť. Zbiera sa ručne a vešia sa na drôty v krytých a dobre vetraných priestoroch, kde sa necháva 90 dní sušiť. „Je to ako keď doma vešiate bielizeň. Na hrozne zo slamového zberu potom sledujeme objem vody aj to, aby kyseliny a cukor boli v harmonickom pomere,“ povedal Adam Žilík. Kým na liter bežného vína treba asi 1,5 kilogramu hrozna, na liter slamového je potrebné štvornásobné množstvo hrozna.
Takéto sladké vína letia hlavne v Ázii, kde tradícia pitia vína vôbec nebola. No ázijskí zákazníci si aj vďaka slovenským vínam začínajú pomaličky zvykať už aj na polosuché či suché vína. Château Topoľčianky tam vlani vyviezli asi 50-tisíc fliaš vína. Tie putovali na Taiwan, do Číny, Japonska, ale aj do Južnej Kórey.
Hrozno na slamové víno sa suší podobne ako bielizeň. (zdroj: Tomáš Holúbek)
