NITRA. Učiteľov informatiky, prírodovedných aj technických predmetov je v Nitrianskom kraji nedostatok. Dôvodom je nízky záujem o štúdium týchto smerov na univerzite. „Napríklad fyzika a chémia sa v našom regióne učí odborne zhruba na 25 – 30 percent, inak to všetko učia učitelia, ktorí nemajú na to kvalifikáciu. Výsledok bude, že my nebudeme mať budúcich učiteľov,“ upozornil rektor Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre Ľubomír Zelenický.
I keď informačné technológie dnes patria k najvychytenejším smerom s veľkou perspektívou, učiteľom informatiky sa chce stať len málokto. Dôvodom je podľa rektora najmä plat. Kým nástupný plat učiteľa je 650 eur, vo firmách IT-čkári zarobia vyše 2 000 eur. Problémom je aj nízke spoločenské uznanie povolania učiteľa. „Na škole to už nie je to, čo bolo, že žiaci poslúchajú, ale učiteľ má skôr strach a má problém udržať poriadok,“ poukázal Zelenický.
Obdobná situácia je aj v technických pedagogických smeroch. Trh práce si vyžaduje čoraz viac technicky vyškolených absolventov stredných škôl, ktorí budú schopní pracovať napríklad v automobilovom priemysle. Tí však potrebujú kvalitných učiteľov, ktorí ich budú vedieť na požiadavky praxe pripraviť.
Napriek tomu je záujem o štúdium učiteľstva technických predmetov nízky. Rektor informoval, že UKF plánuje v blízkej budúcnosti vytvoriť špeciálnu učebňu s modernými CNC strojmi, na ktorých sa budú budúci učitelia pripravovať.
UKF si robí každý rok v spolupráci s úradmi práce svoju vlastnú štatistiku uplatnenia jej absolventov na trhu práce. Podľa Zelenického sa im nepotvrdil všeobecne zaužívaný názor, že filozofická fakulta produkuje nezamestnaných.
„Nie je to pravda, je to na rovnakej úrovni ako na všetkých ostatných fakultách,“ podčiarkol rektor. Zaujímavým zistením bolo, že absolventi informačných technológií, ktorí sú na trhu práce žiadaní, sa nezamestnávajú hneď, ale až zhruba do roka a pol. Dôvod je však podľa rektora jednoduchý - nezoberú hocijaké miesto. Zároveň si vedia zarobiť, aj keď figurujú ako nezamestnaní.
Podľa neho je tiež rozdiel, aká nezamestnanosť sa berie pri štatistike do úvahy – krátkodobá je do troch mesiacov, v prípade absolventov je v nej však zahrnuté aj obdobie letných prázdnin, keď si väčšinou študenti dávajú ešte oddych a zamestnajú sa až na jeseň. Strednodobá nezamestnanosť je do dvoch rokov, dlhšia sa už nazýva dlhodobou. Krátkodobá nezamestnanosť absolventov UKF je podľa slov rektora na úrovni zhruba desiatich percent.
„Po roku to padá výrazne dole, to už sa nehovorí o percentách, ale počtoch,“ hovorí Zelenický. Získať informáciu, či absolventi potom aj pracujú v odboroch, ktoré vyštudovali, je však podľa neho priam nemožné, pretože úrady práce to nesledujú.
