NITRA. Markétka ešte nemala päť rokov, keď za bieleho dňa, v priebehu niekoľkých minút, zmizla z ulice. Našli ju o dve hodiny neskôr na okraji dediny, brutálne zavraždenú.
Šokujúci prípad sa stal v júni 1998 vo Veľkej Doline neďaleko Nitry. O niekoľko mesiacov to bude už dvadsať rokov. Kto zavraždil malé dieťa, zostáva dodnes neznáme. Vyšetrovanie je prerušené.
Šokujúce na kauze je aj to, že sa k vražde niekoľko dní po nájdení tela priznal muž z dediny. Práve jeho manželka počas spoločnej prechádzky objavila mŕtve dievčatko, ležalo dolu tvárou na sene.
Daniel bol približne jeden a pol roka vo vyšetrovacej väzbe. Keďže svoje priznanie odvolal a priame dôkazy proti nemu nenašli, prepustili ho.
Rovnako ako páchateľ zostáva neznáme aj miesto činu – polícia totiž zistila, že dieťa nebolo zavraždené tam, kde ho našli. Niekto musel telo preniesť. A zrejme nebol sám.
Vyšetrovanie prerušili
„Markétka je pochovaná na nitrianskom cintoríne, jej rodina sa z dediny dávno odsťahovala. Muž, ktorý sa pôvodne k vražde priznal, už zomrel, bolo to vlani alebo predvlani. V dedine sme si nemysleli, že to spáchal,“ povedala nám žena, ktorú sme zastihli na obecnom úrade.
Pamätá si aj to, prečo Markétka nemá hrob vo Veľkej Doline: „Jej otec vtedy povedal, že ju nepochová tam, kde ju zavraždili.“
„Vyšetrovanie vraždy z roku 1998 bolo v apríli 2002 prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Ak bude mať vyšetrovateľ nové poznatky, bude konať,“ informovala hovorkyňa nitrianskej polície Božena Bruchterová.
Či sa v prípade robili od roku 2002 nejaké úkony, sa nám zistiť nepodarilo. „V každej jednej prerušenej veci má polícia povinnosť zbierať informácie vedúce k zisteniu skutkového stavu a k zisteniu osoby páchateľa,“ vyjadril sa Jaroslav Maček z nitrianskej krajskej prokuratúry.
Na otázku, kedy bude skutok premlčaný, sa podľa neho nedá odpovedať: „Táto skutočnosť závisí od osoby páchateľa. Dozorový spis prokurátora nie je skartovaný.“
Presný čas smrti nevedia
Štvorročná Markétka bývala s rodičmi a tromi súrodencami v bytovke na začiatku Veľkej Doliny. Krátko pred vraždou, asi dva týždne, sa tam presťahovali zo Štefanovičovej.
V osudný deň, 25. júna 1998, sa vracala s otcom zo starého domu. Predbehla ho – povedala, že je hladná a ide sa najesť. Už o niekoľko minút po nej nebolo ani stopy.
Dievčatko naposledy videli okolo 14. hodiny pri ceste pred bytovkou a zrazu zmizlo. Rozbehlo sa pátranie. O 16. hodine bol všetkým nádejám koniec – mŕtvu Markétku našla 52-ročná žena z dediny asi dva kilometre od bytovky.
Telo ležalo dolu tvárou na sene. Dieťa bolo dobodané, napočítali na ňom takmer tridsať rán. Žiadne známky sexuálneho násilia sa nenašli. Vyšetrovanie prípadu sťažil fakt, že sa nepodarilo určiť presný časť smrti. V novinách sme vtedy písali, že nastala medzi 15. a 16. hodinou.
„Nemajú dôkazy, nevedia dokonca ani určiť hodinu smrti mojej dcéry, nakoľko jej zabudli zmerať teplotu tela. Ako to mohli zanedbať?“ pýtal sa otec Markétky 1,5 roka po vražde.
Bolo to v čase, keď z vyšetrovacej väzby prepustili Daniela, ktorý sa pôvodne k činu priznal, no potom všetko odvolal.
Telo namiesto čerešní
Policajti hneď po vražde zadržali iného muža – údajne sa kedysi liečil na psychiatrii. Keď ho chceli vypočuť, zahnal sa na nich sekerou. Podozrievali aj podomových obchodníkov zo zahraničia, ktorí sa v osudný štvrtok pohybovali po dedine.
O tri dni neskôr, v nedeľu, skončil na polícii 50-ročný Daniel P. z Veľkej Doliny, strážnik na mojmírovskom družstve. K vražde Markétky sa priznal. Údajne ju vylákal, aby sa s ním išla povoziť na bicykli. „Povedal, že nevie, prečo to urobil,“ informoval nás vtedy zdroj z polície.
Verzii, že Daniel je vrahom, nahrával aj fakt, že práve jeho manželka objavila zavraždenú. Pre naše noviny vtedy povedala, že ju manžel zavolal na čerešne. Zaviedol ju vraj na miesto, kde spolu predtým osem rokov neboli. Keď žena zbadala na sene bezvládne telo, išla to na bicykli nahlásiť na políciu. Daniel zostal strážiť cestu.
„V žiadnom prípade nebol na malé dievčatká a ani s rodičmi zavraždenej sme nemali žiadne konflikty. Môj muž pracoval každý druhý deň ako nočný strážnik a v práci mal veľké vypätie – ak by to náhodou aj spravil, tak z prepracovanosti. To ho ale neospravedlňuje. Ak to spravil, či mi je to muž – nemuž, zaslúžil by si trest smrti,“ povedala nám krátko po tom, ako Daniela zadržala polícia, jeho manželka.
Sedel vo väzbe nevinný?
Muž sa k činu priznal, keď ho vypočúvali na obvodnom oddelení v Mojmírovciach. Keď sa ho vraj pýtali na časové nezrovnalosti, mal vyhlásiť: Bol som to ja.
No pred vyšetrovateľom, ktorý ho obvinil z vraždy, už vypovedať odmietol. Na chodbe úradu sa predtým nedopatrením stretol s manželkou. Či ho to nejako ovplyvnilo, nevedno.
Pred sudkyňou, ktorá 30. júna rozhodovala o väzbe, Daniel vyhlásil, že je nevinný. Zmenu výpovede zdôvodnil psychickým nátlakom policajtov na jeho osobu. „Priznal sa, aby niekoho kryl?“ kládli si vtedy otázku policajti.
Daniel bol vo väzbe približne 1,5 roka. Stále trval na svojej nevine. Pred jeho prepustením na slobodu urobili policajti v dome opakovanú prehliadku, hľadali aj stopy krvi. Žiadne dôkazy ale nenašli.
„Celá naša justícia dostala facku. Keď je ten chlap teda nevinný, trápil sa vo väzení zbytočne. Ak nie, behá po slobode vrah. Ak je vinný niekto z jeho rodiny, tak prečo nezavreli ich?“ vyjadril sa vtedy Markétkin otec.
Jeden by to nezvládol
Dodnes nie je známe, kde sa vražda stala, kto vraždil, kto a ako telo premiestnil, koľko osôb bolo do zločinu zainteresovaných.
„Bolo zistené a znalecky potvrdené, že miesto nálezu mŕtvoly nie je totožné s miestom činu a skutočné miesto činu nebolo napriek ďalším vyšetrovacím úkonom nájdené,“ píše sa v uznesení o zastavení trestného stíhania Daniela P.
Vyšetrovateľ ďalej píše: „Vyhodnotením preukázaného pohybu obvineného D. P., s ohľadom na preukázaný čas posledného potvrdenia pohybu nebohej, bolo s veľkou pravdepodobnosťou vylúčené, že by obvinený sám, bez pomoci inej osoby vo veľmi krátkom časovom úseku dokázal za bieleho dňa usmrtiť poškodenú, preniesť ju na miesto nálezu, odstrániť stopy z miesta činu, zo svojho ošatenia.“
„Preverovala sa aj verzia, že dieťa mohlo zomrieť nešťastnou náhodou a veľké množstvo bodných rán bolo len krycím manévrom, aby si polícia myslela, že niekto spáchal brutálnu vraždu,“ vyjadril sa pred rokmi policajný zdroj.
Jaroslav Maček z krajskej prokuratúry hovorí, že prokuratúra aj polícia privítajú v tejto veci akékoľvek informácie, ktoré by viedli k zisteniu vraha.
Aj takmer dvadsať rokov od brutálneho činu je možné, že sa v niekom ozve svedomie a vnesie do šokujúceho prípadu viac svetla.
