Ahoj, ďakujem, šibnutá. Brazílčanky sú na zimu zvyknuté

Brazília je krajinou samby, dobrej kávy, karnevalu a futbalu. Ten je, podobne ako v celej Južnej Amerike, v Brazílii športom číslo jedna. Vedeli ste však, že muži a ženy Brazílie vládnu aj svetovému volejbalu? Oba výbery sú na čele svetových rebríčkov.

Yslany a Gracieli (4 fotografie)

Po juhoamerickej stope sa rozhodli vydať aj vo volejbalovom klube Volley project UKF Nitra. Päťkrát po sebe nepopulárne štvrté miesto, to by zamávalo aj so silnejšími povahami. Dosť, povedali si v klube a pred sezónou prišlo v kádri vysokoškoláčok k viacerým zmenám.

Družstva sa ujal fínsky tréner Teemu Sarna, ktorý si priviedol svoju dlhoročnú partnerku, smečiarku Martinu Konečnú. Z Rakúska prišla Sabrina Müllerová a tesne pred začiatkom súťaže dokonca dvojitá exotika v podobe brazílskeho dua Gracieli Do Monte a Fernandes de Paula Yslany Kelly.

V tíme po anglicky, medzi sebou po portugalsky

S exotickou dvojicou z najväčšieho štátu v Južnej Amerike sme si dali rande vo vianočnom mestečku na Svätoplukovom námestí. Ako sme sa dozvedeli hneď v úvode, v Brazílii nič podobné nemajú.

Dievčatá medzi sebou komunikujú po portugalsky, v multikultúrnom družstve so štyrmi národnosťami zase po anglicky. Stihli sa za necelé tri mesiace naučiť aj slovenské slovíčka? „Ďakujem, prosím, ahoj, šibnutá.“ Darmo, ženský kolektív sa nezaprie.

Dievčatá nám len potvrdili, čo je všeobecne známe. „Hlavným športom u nás v Brazílii je určite futbal. Ale! Medzi ženami je najpopulárnejším športom volejbal.“ Neuveríte, kto je ich obľúbeným futbalistom! Žiadny Neymar, žiadny Dani Alves alebo Coutinho. Cristiano Ronaldo! „Prečo nie, veď je najlepší,“ usmieva sa 27-ročná univerzálka Graci.

Najvyššie v triede

Obe dievčatá patrili v triede medzi najvyššie. „S volejbalom sme začali, už keď sme chodili do školy. Učiteľ a tréner nás sledoval a keďže sme boli obe vysoké, zavolal nás do družstva. A tak sa začala naša volejbalová kariéra,“ hovoria obe dámy spoločne. Aj keď nepochádzajú z rovnakých častí Brazílie, ich kariéra bola zo začiatku rovnaká. I keď... „Kedysi som hrala hádzanú a jeden rok aj futsal,“ spomína si Graci. Ako vyzerá úroveň volejbalovej ligy v Brazílii? „Je veľmi dobrá, hrá v nej veľmi veľa skvelých hráčok. Rovnako to je aj s národným tímom,“ hovoria obe spoločne.

Obe tak išli skúsiť volejbalové šťastie do Európy. Yslany de Paula hrala v roku 2015 vo Švédsku a v minulej sezóne vo francúzskom Sens Olympique. Gracieli Do Monte hrala štyri sezóny v Španielsku a tú minulú v Rumunsku.

Slovensko nepoznali

Verte či nie, ešte pred polrokom o sebe ani len netušili. Príbeh, ako sa dostali do Nitry, je skutočne zaujímavý. „Martina Konečná ma kontaktovala na sociálnej sieti, pretože sme hrali v rovnakom klube vo Švédsku. Ale nie spolu v tom istom roku. Myslím, že o mne počula v Lindesbergu, tak sa mi ozvala. Následne som sa spýtala mojich kamarátov, či nevedia o nejakej voľnej volejbalistke. Povedali mi o Graci, tak sme sa začali spolu baviť,“ hovorí 26-ročná nahrávačka Yslany.

Na Slovensko prišli v septembri. Nie však nepripravené. „Týždeň pred tým, ako sme prileteli, sme videli v televízii dokument o Slovensku. Predtým sme o vašej krajine nevedeli skoro nič,“ hovoria obe s úsmevom.

Hokej zaujal najviac

Yslany Kelly. (zdroj: Miroslav Slávik)

V Pribinovom meste sa im zatiaľ podľa ich slov veľmi páči. „Nie je to malé mesto, sú tu krásne miesta, kde sa dá ísť. Boli sme napríklad na hrade, je nádherný. Keď máme voľno, chodíme rady na kávu do Starého mesta,“ hovoria sympatické Brazílčanky, ktoré pochopiteľne bývajú spolu na Klokočine. Stihli sa už stretnúť aj s Brazílčanmi obliekajúcimi dres futbalového FC ViOn Zlaté Moravce - Vráble. Najviac sa im však páčilo na hokeji. „Boli sme tam iba raz, ale bolo to skvelé. Diváci kričali, povzbudzovali, proste paráda.“

Úroveň slovenskej volejbalovej ligy je podľa ich slov dobrá. „V Brazílii sú hráčky ráznejšie, energickejšie, zatiaľ čo tu na Slovensku pre zmenu tichšie. Je to asi len kultúrna rozdielnosť,“ odpovedali opäť obe spoločne.

Na sviatky po Európe

Na Slovensku sa zatiaľ cítia dobre. „Tím nás prijal veľmi pekne. Všetky dievčatá radi trénujú a pracujú na zlepšovaní sa. V družstve je veľmi dobrá atmosféra. So spoluhráčkami však príliš nechodíme spolu von. Máme totiž rozdielne zvyky. Väčšina z nich pracuje alebo študuje. Ale máme medzi sebou dobré vzťahy,“ hovorí Yslany.

Gracieli do Monte. (zdroj: Miroslav Slávik)

Samozrejme, neobišli sme ani tému súkromia. Aj keď sa dievčatá najprv zdráhali, neskôr z nich vypadlo, že sú obe „single“. Šikovne sa vyhli aj otázke, či sa im Slováci páčia. „Vo všeobecnosti sú pekní, ale ako všade, aj tu sú pekní a škaredí ľudia,“ rozrehocú sa úprimne.

Nezaskočila ich ani otázka o snehu. „Už sme ho predtým videli, tak nás neprekvapilo, keď nasnežilo na Slovensku. A či nám tu je zima? Áno, ale už sme boli aj na chladnejších miestach, tak sme sa adaptovali,“ hovorí Gracieli.

Na záver nás však prekvapili. „Na Vianoce sa nechystá-me domov, máme len päť dní pauzu medzi tréningami, čo by sa nám neoplatilo. Vyzerá to tak, že pôjdeme preskúmať nejaké európske mestá,“ hovoria.

Brazília je veľká krajina, v každej časti sa slávia Vianoce nejako inak. „Vo všeobecnosti oslavujeme s rodinami, 24. decembra máme veľkú večeru, na druhý deň spoločne obedujeme. Chodíme do kostola, rodine a známym dávame darčeky,“ dodávajú vždy usmievavé a dobre naladené Brazílčanky.