To, čo dosiahla Lucia Waldnerová (35) v takom mladom veku, vyráža dych. A pritom ešte zďaleka nekončí, lebo ak nemá takmer až nereálne ciele, nudí sa. Lucia študovala a pracovala v USA, Nemecku, Veľkej Británii a v Belgicku. Už sedem rokov však pôsobí vo Švajčiarsku. Bleskurýchlo tu prenikla medzi elitu švajčiarskeho bankovníctva. Je jednou zo šéfok v kolose Credit Suisse, kde sa točia miliardy eur, vo svetoznámom bankovom dome zodpovedá za inovácie, pracuje na modeli banky budúcnosti a prednáša bankárom na švajčiarskej burze. A to napriek tomu, že je cudzinka – pôvodom z Nitry.
Ste šéfkou kabinetu prezidenta a zároveň vediete výskumný inštitút Credit Suisse, čo je prestížny švajčiarsky bankový gigant. Ako sa taká mladá baba a navyše žena zo strednej Európy dostane medzi švajčiarsku bankovú elitu?
- Neplánovala som to konkrétne, ale vždy som chcela robiť zaujímavé veci, chcela som sa presadiť v zahraničí – to som vedela. Sektor a krajina si našli mňa, bola to skôr náhoda. Samozrejme, je to niekedy ťažšie pre ženu, pretože väčšine atraktívnych sektorov dominujú muži. A vychodoeurópsky pôvod taktiež nepomáha, nie sme známi tým, že máme talenty, ktoré sa medzinárodne vedia presadiť. Môj recept na úspech v medzinárodne aktívnej spoločnosti má niekoľko zásadných prísad. Prvou je vzdelanie, a to musí byť prvotriedne. Bez neho sa nedostanete ani do prvého výberového kola na akúkoľvek zaujímavú pozíciu. Veľké spoločnosti sa nezaberajú vašou národnosťou, ale vaším potenciálom. Ten sa v mladom veku meria vzdelaním. Ideálne je preto štúdium na elitnej škole a toto ukončiť medzi najlepšími, teda s červeným diplomom.
Mimochodom, pokiaľ má človek snahu, financie nie sú problém – počas môjho prvého štúdia v Nemecku som pracovala, kedykoľvek som mohla – v reštauráciách, na univerzite – do Londýna som dostala plné štipendium. So solídnym akademickým základom sa môže každý mladý človek uchádzať v akejkoľvek firme. Ako druhé treba usilovnosť – ja som vždy pracovala rýchlejšie a efektívnejšie než ktokoľvek iný v mojom tíme. A ako posledné treba kreativitu.
Veľké spoločnosti dnes majú enormne komplexné problémy a na ich riešenie treba abstraktné myslenie rovnako ako schopnosť nápady realizovať. Kreativita je nutná pre obe tieto úlohy. Poslednou prísadou je prirodzený šarm, úplne vážne. Hlavne v mužmi dominovaných priemysloch je sebavedomý šarm dôležitý. Málo ľudí má kompetencie a sú sympatickí, ja sa to snažím skombinovať.
Čo sa skrýva za vašou pozíciou? Za čo všetko v banke zodpovedáte?
- Ako šéfka kabinetu prezidenta banky som hlavne poradkyňou správnej rady pokiaľ ide o našu stratégiu, a tu sa špecializujem na digitálne technológie a disruptívnu inováciu.
Popri tom sa ako šéfka výskumného inštitútu zaoberám makroekonomickými a geopolitickými trendmi, tu spolupracujem s expertmi z celého sveta. Publikujeme verejne prístupné štúdie a radíme najväčším klientom banky.
Vašou úlohou je okrem iného aj práca na modeli banky budúcnosti. O čo konkrétne ide?
- Ide o koncept vyvinutý profesorom Claytonom Christensenom v deväťdesiatych rokoch na Harvard Business School, ktorý opisuje situáciu, keď celosvetovo úspešné firmy stratia zákazníkov a sú vytlačené z trhu napriek tomu, že ich manažment v podstate robí všetko správne. Tomuto sa samozrejme snažíme zabrániť, respektíve chceme vedieť, či niečo podobné hrozí nášmu sektoru. Ak áno, chceme byť pripravení.
Prednášate bankárom na švajčiarskej burze, volajú vás do diskusných relácií vo švajčiarskych médiách. Napriek tomu – o Švajčiaroch sa hovorí, že sú uzavretí a ľudí, tobôž cudzincov, si tak ľahko k telu nepustia. Dal vám niekedy niekto pocítiť, že nepochádzate z krajiny helvétskeho kríža?
- Zatiaľ nie. Po odchode zo Slovenska som žila v piatich krajinách a zatiaľ mi nikto negatívne nedal najavo, že ma berie ako menejcenného človeka, pretože pochádzam zo Slovenska.
Počas dvadsiatich rokov, ktoré žijem v zahraničí, boli ľudia skôr pozitívne prekvapení, že poznajú kompetentnú manažérku zo Slovenska a môj pôvod berú častokrát ako niečo exotické. Hodnotia skôr mňa ako človeka, nie môj pôvod. Veľa Slovákov si myslí, že nás hodnotia podľa pasu, to nemôžem potvrdiť – národnosť je irelevantná, sme predovšetkým ľudia. Okrem toho Slováci nemajú v zahraničí konkrétny profil, na to je nás príliš málo.
Dostali ste sa tiež medzi sto najvplyvnejších žien vo Švajčiarsku. Zaradil vás tam manažérsky magazín Women in business. Čím ste ich zaujali?
