Najväčší futbalový turnaj na Slovensku opäť nesklamal. Oblastná fáza Vianočného turnaja MY Nitrianskych novín s názvom Moget cup mala všetko, čo správny turnaj má mať – napätie, emócie, príbehy, divácku kulisu, skvelé zápasy a zaslúženého víťaza. O pohár zabojovalo v 26. ročníku opäť 56 mužstiev, čo je maximálny počet.

Väčšine ľudí ešte nestihla vytráviť ani vianočná večera a na Prvý sviatok vianočný sa v mestskej športovej hale na Klokočine rozbehli boje o Pohár spoločnosti Moget. Najatraktívnejší bol pochopiteľne posledný hrací deň. Zo skupín postúpili väčšinou favoriti, z najzamotanejšej skupiny C zostal Čierny Peter napokon Ivanke. Asi najlepším zápasom bolo štvrťfinále medzi Alekšincami a Bábom. Líder piatej ligy viedol tesne pred koncom 3:1, potom však zaúradoval Ľuboš Takáč (alias Petr Čech). V rozlišovačke dvomi gólmi vyrovnal a penalty patrili Bábanom, Psota nedostal ani gól.
Vo finále došla para
Z druhého hracieho dňa až do finále išli Janíkovce. Páčil sa najmä zápas proti Nevidzanom vo štvrťfinále, kde letci prehrávali 3:0 v polovici zápasu, ale dokázali otočiť na 5:3. Janíkovce ťahal najmä skvelý Vratislav Gajdoš, exligistovi s perfektným krytím lopty sekundovali aj spoluhráči. Spanilá jazda tak stačila na striebro. „Musím pochváliť celé mužstvo, dva dni sme sa zabíjali pri mantineloch a bojovali sme. Vo finále to nestačilo, Čeľadice si to vedia hodiť a nám už nezostali sily. Vyhrali zaslúžene,“ glosoval Vraťo. Mali letci výhodu, že boli rozohratí z predchádzajúceho dňa? „Keď som nastupoval do posledného zápasu, tak skôr uškodilo. Bol som strašne rozsypaný. Druhé miesto však poteší, sme za neho radi,“ povedala bezprostredne po turnaji osmička z Janíkoviec, ocenená ako najlepší hráč na turnaji.

Gól s klaksónom
Moget cupu opäť po roku kraľovali Čeľadice, pre ktorých to bol piaty triumf v histórii turnaja a štvrtý za posledných päť rokov. Čalád tradične dirigoval nestarnúci Martin Čambal, s ôsmimi gólmi najlepší strelec turnaja. „Od začiatku sa mi darilo, hra mi išla. Šliapalo to nielen mne, ale celému mužstvu. Mal som svoj deň, padalo mi to tam,“ vravel Čambi.
Verte či nie, pred finále mal rovnaký počet ako Matej Fúska z Alekšiniec. Rozhodujúci dal až v samom závere. „Chalani v šatni mi to vraveli. Neuvedomoval som si to, až pred posledným striedaním mi spomenuli, že mi treba ešte jeden gól. Bol som dosť unavený, mal som toho plné zuby, ale našťastie tam aj s klaksónom padol,“ povedal nestarnúci ľaváčik.
Rozhodcovia s potleskom celej haly
Príjemným prekvapením bol výber rozhodcov ObFZ, ktorý postúpil z druhého hracieho dňa až do finálového dňa a skončil napokon až vo štvrťfinále. „Išli sme do turnaja s jasným cieľom – postúpiť do hlavného hracieho dňa. Po dobrých výkonoch sa nám to proti neznámym súperom podarilo. Dostali sme sa do hrateľnej skupiny, verili sme, že nebudeme len fackovacím panákom,“ rozhovoril sa po turnaji jeden z ťahúňov výberu Ladislav Kováč.

So spoluhráčmi potrápili vo vyraďovačke neskoršieho víťaza, tesne pred koncom bol stav 2:2. „Štvrťfinále potešilo, keby nám niekto pred turnajom povie, že postúpime zo skupiny, asi by sme neverili. Škoda toho, mrzelo nás to, viedli sme 2:1, ale súper ukázal kvalitu a zaslúžene postúpil. S naším výkonom sme spokojní, mužstvo dalo do toho všetko,“ povedal Kováč. „Chceme sa poďakovať predsedovi ObFZ Štefanovi Kormanovi a organizátorom, že nám už tretí rok umožnili štartovať na turnaji,“ dodal mladý rozhodca.