NITRA. Výstavný projekt maliarky Jany Farmanovej a fotografií jej dcéry Ester Šabíkovej je vizuálnou reakciou a výstavou matky a dcéry. Divadlo Andreja Bagara ju prináša k slovenskej premiére inscenácie Ľudia, miesta a veci, ktorú uvedie 19. januára v réžii Mariána Amslera. Výstavu v deň premiéry otvoria v priestoroch kaviarne a dolného foyer DAB a potrvá do 28. februára.
Dedičná podobnosť
Hra Ľudia, miesta a veci významného súčasného britského dramatika Duncana Macmillana je príbehom mladej herečky Emmy, ktorá sa ocitne v liečebni pre drogovo závislých. Okrem svojej závislosti však rieši aj konflikty a vzťah so svojou matkou.
„Vzťah matky a dcéry sme chceli premietnuť aj do výstavy s názvom Mama má E. Má mamu. Názov odkazuje na kolobeh, ktorý medzi matkami a dcérami je a ostáva na celý život. Táto slovná hračka vytvára akýsi náramok, prstienok, alebo len proste kruh.
„K realizácii sme oslovili známu slovenskú maliarku Janu Farmanovú a jej dcéru - fotografku Ester Šabíkovú. Diela obidvoch nie sú explicitne vytvorené pre priestor divadla, či tému inscenácie, ale o to viac pozornému divákovi neunikne istá „dedičná podobnosť” vo vnímaní a reflektovaní skutočnosti, hoci v rozdielnych médiách maľby a fotografie,“ hovorí Slavka Civáňová, projektová manažérka DAB.
„Vzájomné prirodzené ovplyvňovanie a vizualita v oboch prípadoch je založená na poznaní a zvládnutí média a istého typu nedopovedanosti či náznakovosti v obsahu aj vo forme, kde je pre obe dôležitý zmysel pre krásno a intuitívne poznanie.“
Rozvíja tému ženskej metamorfózy
Jana Farmanová pôsobí na výtvarnej scéne od konca 90. rokov. Absolventka VŠVU je figuralistkou, pracuje s maliarskym gestom ako s kultivovanou, koncentrovanou maliarskou výstavbovou jednotkou. Jej diela sú v rešpektovaných inštitúciách ako Galéria mesta Bratislavy, Nitrianska galéria, Wannieck Gallery Brno, Muzeum umění Olomouc, Sammlung Würth v Nemecku aj v súkromných zbierkach.
Jana Farmanová vo svojich obrazoch zachytáva magickosť momentu, v ktorom sa niečo udeje po prvýkrát. V prvom desaťročí 21. storočia začala rozvíjať témy vzťahov medzi jej dcérami a zobrazuje ich prístup k životu. S veľkou vytrvalosťou rozvíja tému ženskej metamorfózy, maľbu chápe ako spôsob získavania poznania a nadobudnuté vedomosti ako integrálnu súčasť životného cyklu. Skutočnosť, že jej dcéry sú aj jej modely, má pre jej tvorbu zmysluplný význam, pretože práve táto téma odzrkadľuje jej priamočiary a zároveň intímny prístup k realite.
Krása nedokonalosti
Ester Šabíková je študentkou 4. ročníka odboru fotografia a iné médiá na VŠVU. Nevymedzuje umenie fotografie na jeden konkrétny štýl. Pri jej tvorbe narážame na skutočne širokú škálu fotografických odvetví. Ako sama hovorí, „v tomto štádiu svojho umeleckého vyjadrovania sa nechce limitovať a zameriavať len na jeden typ fotografie, páči sa jej zachytávať prítomnosť okamihov, ktoré rýchlo pominú“.
Jej fotografie majú v sebe jemne ponurý nádych, no zároveň v sebe nesú čosi úprimné a nevinné. Môžete na nich vidieť prírodu, módu, architektúru či krásu tela. Ukazuje na nich však aj veci, ktoré sú všeobecne považované za nepekné. Napríklad zvädnuté kvety, ošarpané priestory či jazvy na tele.
„Krása je veľmi subjektívna a každý ju vníma rozdielne. Ukazujem príklady zo života, ktoré väčšinou nie sú prvotne vnímané ako krásne, no práve ja ich za krásne považujem, a tak sa ich snažím aj ukázať. Ukázať možnú krásu nedokonalosti,“ vysvetlila Ester Šabíková.
Autor: SL
