NITRA. Trochu ponurú a depresívnu výstavu Príbehy (o) smrti si do 18. februára môžete pozrieť v Nitrianskej galérii. Svoje diela na nej vystavujú žijúci i nežijúci autori minulého i nášho storočia.
Vlastný príbeh bolesti
Za nápadom urobiť takúto výstavu stojí jej kurátorka Ľudmila Kasaj Poláčková. Impulzom k nej však nebol cieľ ľudí šokovať, ale tragická udalosť v jej rodine.
„Tému výstavy navrhol sám život. Ak to tak môžem povedať, inšpiráciou mi bola smrť môjho manžela, ktorý zomrel pred dvoma rokmi, a moja neschopnosť zmieriť sa s tým. Moja osobná strata ma viedla k tomu, že urobím výstavu, ktorá reflektuje na rôzne podoby smrti,“ vysvetľuje Ľudmila Kasaj Poláčková.
„Jej príprava sa mi stala akousi arteterapiou. Ako sa niekto chodí k terapeutovi vykecať, ako si niekto píše denník alebo sa chodí vyžalovať kamarátom, ja som využila rôzne diela od autorov, aby za mňa prerozprávali môj príbeh bolesti.“
Nad obrazmi plakávala
V Príbehoch (o) smrti vystavujú Peter Barényi, Robert Bielik, András Cséfalvay, Mira Gáberová, Martin Gerboc, Vincent Hložník, Katarína Janečková Walshe, Filip Jurković, Jana Kapelová, Ivan Kasaj, Eugen Nevan a ďalší autori. V podstate všetky diela okrem obrazov Filipa Jurkoviča boli vytvorené už predtým. Kurátorka si urobila ako keby rešerš lokálnymi dejinami umenia, pričom bola prekvapená, ako veľmi veľa autorov sa venuje téme smrti, niektorí programovo, iní okrajovo.
Uvedomila si však, že v Nitrianskej galérii nie je taký priestor, ktorý by poňal diela všetkých týchto výtvarníkov. Tak sa rozhodla, že vyberie autorov z minulého storočia ale aj zo súčasnosti, keďže smerovanie Nitrianskej galérie je zamerané na prezentáciu umelcov 20. a 21. storočia.
„Z výberu napokon vzišlo 23 autorov – dnes žijúcich aj už nežijúcich. Výtvarníci vo svojich dielach reflektujú na smrť blízkej osoby, prezentujú sa tu autori, ktorých smrť istým spôsobom priťahuje ako niečo vizuálne fascinujúce, morbídne. Spolu 23 mikropríbehov takto vyskladalo jeden príbeh o smrti,“ pokračuje kurátorka.
„Viete, keď som túto výstavu robila, nad obrazmi som veľmi plakávala. Často som si v duchu hovorila, prečo to vlastne robím? Veď si sama sebe robím zle? Chvíľku som si myslela, že už to asi nechám tak, ale nakoniec som si povedala, že nie. Že to asi má nejaký význam. Dnes, keď tu stojíme na výstave, som si uvedomila, že už som niekde inde. Že sa teším na to, že keď budeme živí a zdraví, sa tu možno o dva roky stretneme a urobíme Príbehy o živote.“
Ako ďalej kurátorka úprimne priznala, v súvislosti s jej osobnou tragédiou si uvedomila jednu vec – napriek tomu, že ju smrť ohlodala až do kosti, že bola životom sfackaná do guličky, aj napriek tomu že nežije ľahký život, má chuť žiť. „Chcela som, aby aj návštevníci tejto výstavy získali ten pocit, že smrť tu je, je súčasťou nášho života, tak sa z neho tešme, dokiaľ sme tu,“ skonštatovala Kasaj Poláčková.
Performancia k výročiu vynájdenia gilotíny
Vystavujúcich 23 autorov divákom prezentuje takmer 60 diel. Sú v širokom spektre médií - olejomaľby, pastely, sochy, inštalácie i videá. Súčasťou vernisáže bola performancia divadelného predstavenia Tri sestry od Adama Novotu, ktoré je na výstave prítomné aj ako video. Predstavenie vzniklo k 225. výročiu vynájdenia gilotíny, tvoria ho výroky známych osobností z dejín, ich posledné slová pred smrťou. Z nich vznikla koláž, pomyselný dialóg o smrti.
Výstavu dopĺňa katalóg, v ktorom sú okrem textu kurátorky Ľudmily Kasaj Poláčkovej aj príspevky iných autorov - žurnalistu Michala Havrana, filozofky Sabíny Gálikovej Tolnaiovej, klinickej psychologičky Moniky Hudecovej, špecialistky v odbore paliatívnej starostlivosti Patrície Dobríkovej a kunsthistorika Ľuboš Kürthyho. Na smrť sa pozerajú zo svojho pohľadu, svojich osobných či profesijných skúseností.
