NITRA. Na zámer výstavby lanovky na Zobor zareagovala nitrianska radnica aj verejnosť. Na webe občianskeho združenia s názvom Nitrianske fórum je výzva Stop lanovke a hotelu na Zobore.
Zámer bol na enviroportáli zverejnený v decembri. Predložilo ho nitrianske biskupstvo v rámci zisťovacieho konania, pretože pred začatím prác musí byť posúdený vplyv stavby na životné prostredie.
Uvažujú aj s ubytovaním
V zámere sa píše, že lanovka sa má stavať v rokoch 2018-2019. Biskupský ekonóm Martin Štofko však povedal, že tento termín je len orientačný a nezáväzný: „Stavať sa začne, keď vybavíme potrebné povolenia a budú k dispozícii financie.“
Alebo aj nikdy. „Lanovka nie je niečo, bez čoho nevieme žiť. Musí byť všeobecná vôľa, aby ju ľudia chceli a nie iba trpeli,“ povedal pred časom Štofko.
Štúdia uvažuje o dvoch trojiciach 8-miestnych kabín, ktoré odvezú aj bicykle. Dĺžka dráhy má byť 1 322 metrov, šírka trate 14 metrov, prepravná kapacita 300 osôb za hodinu.
Nástupná stanica má vzniknúť popri ceste smerom k liečebnému ústavu. Horná stanica má zostať, kde je – pred rokmi ju využívala už neexistujúca sedačková lanovka. Nová trasa má viesť nad nezastavaným územím, cez pohorie Tribeč, ktoré je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Pri nástupnej stanici sa uvažuje so štyrmi traťami pre bežcov a turistov. V hornej stanici má byť reštaurácia a ubytovanie s 35 lôžkami.
Žiadajú ďalšie informácie
Po zverejnení zámeru sa sformovala občianska iniciatíva, „ktorej cieľom je vyvolať odbornú diskusiu na tému výstavby lanovky, hotela, servisu pre bicykle, bežeckých, lyžiarskych dráh a ďalších prvkov uvedených v zámere“. Píše sa to v tlačovej správe, ktorú nám zaslal Jozef Matta, hovorca neformálnej iniciatívy Nitrianske fórum.
Informácie zverejnené v zámere podľa neho vyvolávajú množstvo otázok, na ktoré nie sú v dokumente odpovede. „Napríklad údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie sú spracované skôr formálne – so zopakovaním navrhovaného technického riešenia, bez konkretizácie vplyvov a možné riziká sa ignorujú.“
Iniciatíva podľa Mattu zaslala pripomienky k zámeru na okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie. Žiada napríklad odpovede na otázku, s akou návštevnosťou sa počíta za jeden deň a či je to únosné pre danú lokalitu.
Chce vedieť aj to, aký bude postup budovania lanovky, aká technológia sa zvolí pri osadzovaní oporných stĺpov či koľko lesa sa vyrúbe.
„Prínosy uvažovaného zámeru sú podľa nášho názoru nadhodnotené a naopak, negatíva z hľadiska ekológie, vplyvu na obyvateľov, ako aj cestovného ruchu, využitia, návratnosti a financovania investície sú popísané hmlisto, formálne, až neodborne,“ vyjadril sa Matta.
Štofko: Nejde o biznis
Martin Štofko reagoval, že biskupstvo podalo na okresný úrad zámer, ktorého účelom je oboznámiť úrady a verejnosť s projektom.
„K tomuto zámeru sa dávajú pripomienky a na základe nich môže okresný úrad určiť, že sa musí spracovať tzv. EIA – tá by mala dať odpoveď na všetky otázky, ktoré pán doktor Matta a niektorí iní položili. Je to štandardný postup.“
Dodal, že ak by biskupstvu išlo o biznis, ako si mnohí myslia, tak by predalo a nechalo zastavať jednu z mála posledných zelených plôch na Zobore – približne 6-hektárový vinohrad, ktorý je určený na individuálnu bytovú výstavbu. „Neplánujeme to urobiť, lebo sme radi, že tam ostal aspoň kus zelene“.
Ak je problémom pre prírodu, že do nej príde viac ľudí, tak potom beda iným lokalitám, poznamenal biskupský ekonóm. „Áno, súhlasím, že vyjsť na Zobor je prospešnejšie zdraviu ako sa tam vyviezť lanovkou, len potom neviem, prečo ich staviame v Tatrách a iných parkoch a obdivujeme ich v zahraničí. Aj tam sa dá vyliezť. Avšak sú aj menej mobilní ľudia a tí asi majú smolu...“
Kapacita sa nezvýši
Štofko si myslí, že problém je niekde úplne inde: „Zvlášť, keď zoberieme do úvahy, že plánovaná lanovka by mala identickú kapacitu ako tá spred desaťročí a hore sa okrem stavby, ktorá tam už stojí, neplánuje postaviť žiadna iná budova, len konštrukcia na výstup.“
Argument typu, že na Zobore by sa vytvorila „jazva“, výrez v lese, je podľa Štofka dosť komický, „ak hovoríme o jazve, ktorú bude vidieť z priemyselného parku vybudovaného na stovkách hektárov najlepšej ornej pôdy v okolí“.
Biskupský ekonóm k svojmu vyjadreniu priložil aj fotky na porovnanie, ako Zobor a jeho okolie vyzerali okolo roku 1950 a teraz. Upozornil na „holorub“ pod Pyramídou a niekoľko ďalších v lese, po ktorých dnes nie je žiadna stopa.
„Ale rovnako si všimnite, ako je na tom výstavba na Zobore. Tak mi laicky napadá, čo zanechá na našom milom Zobore znateľnejšiu negatívnu stopu – či výrub pásu lesa, ktorý po 40 rokoch nebude znateľný, keby lanovka prestala existovať, alebo trvalá zastavanosť?“ pýta sa Štofko.
Zopakoval, že biskupstvo od začiatku deklarovalo, že lanovka bude len vtedy, keď to ľudia budú chcieť: „Bolo by smiešne, keby sme sa „bili“ za niečo, čo ľudia nechcú.“
Dvonč napísal Judákovi
„Nakoľko k zverejnenému zámeru sú v štádiu jeho posudzovania predkladané rôzne pripomienky, obrátil sa primátor listom na nitrianskeho biskupa Viliama Judáka,“ informoval prednosta radnice Igor Kršiak.
Primátor Jozef Dvonč žiada biskupa „o citlivé prehodnotenie zverejneného zámeru vybudovania lanovky“. Zároveň navrhuje „vedenie rozsiahlejšej diskusie, aby zámer zohľadňoval v prvom rade zachovanie kvality života v meste a zachovanie prírodných a krajinných pilierov oproti možnému neprimeranému zaťaženiu územia výstavbou atrakcie cestovného ruchu, prípadne inou občianskou vybavenosťou“.
Z pohľadu mesta treba odborne prediskutovať samotný zámer vybudovať novú trasu lanovky vzhľadom na možný neprimeraný zásah do celkového prírodného a krajinného statusu, „a to aj s ohľadom na stupeň ochrany dotknutého územia“.
Odborne treba podľa radnice doriešiť aj širšie vzťahy, najmä budovanie inžinierskych sietí, parkovísk, obslužných komunikácií a zabezpečenie obslužnosti územia pre klientelu lanovky. Mesto hovorí aj o potrebe obhájiť zámer vybudovania lanovky ako nástroja na posilnenie cestovného ruchu.
Obnovenie lanovky patrilo kedysi k Dvončovej predvolebnej agende. Dnes ale nie je lanovke v navrhovanej trase naklonený, nepozdáva sa mu ani plánované parkovisko popri Kláštorskej ceste a ubytovanie v hornej stanici.
