NITRA. Drevené sochy, plastiky, reliéfy aj šperky zdobia Veľkú dvoranu Ponitrianskeho múzeu. Zhruba 40 diel od deviatich autorov tvorí výstavu Krása dreva, ktorú v múzeu môžete vidieť do 5. marca.
Väčšina umeleckých rezbárov, ktorí tu vystavujú, sú členmi združenia SPOROFA (Spoločnosť rozvinutej fantázie). Vznikla v roku 2002 ako združenie ľudí, ktorí sa zaoberajú umeleckým spracovaním dreva aj jeho praktickým využitím. V tvorbe členov združenia sa prelínajú tradície s prvkami súčasných trendov.
Úspešní doma aj za hranicami
„Keď som si prečítal niečo o tejto spoločnosti, povedal som si, že by bolo dobré prezentovať takto na jednom mieste diela viacerých rezbárov, aby diváci mohli porovnávať ich umelecký rukopis,“ vysvetľuje riaditeľ múzea Anton Števko.
„Ani jeden z vystavujúcich tento umelecký smer neštudoval, sú to neprofesionálni ľudoví rezbári, ktorí však majú úspech doma i v zahraničí. Zúčastňujú sa výstav a drevorezby aj predávajú.“
Svoje majstrovstvo na výstave prezentujú Ján Ferianc, Ján Boledovič, Ján Lukačovič, Peter Švorc, Dušan Švorc, Ferdinand Vépy, Anton Vizner, Ľuboš Straka a jediný autor z Nitry Štefan Récky. Motívy ich diel sú rôznorodé – pri tvorbe ich inšpiruje príroda, folklór, tradície, história, sakrálna tematika i žena.
„Na výstavu sme mohli dať len menšie diela, hoci viacerí z týchto autorov robia skutočne veľké skulptúry, no nebolo ich možné preniesť do našich priestorov,“ podotkol riaditeľ.
Vyrezáva aj v práci
Jedným z vystavujúcich autorov je aj Ľuboš Straka z Bratislavy. Do Nitry prišiel v „liptovskom pracovnom“ kroji s vlastnoručne vyrobenou fujarou. Rezbárčine sa venuje viac ako 30 rokov, robí plastiky, figurálne veci, úžitkové predmety, ale tiež drevené hudobné nástroje – rôzne fujary, píšťalky... Svoje výrobky má ďaleko vo svete – v Japonsku, Austrálii, Kanade, Afrike... Fujary predal aj do slávneho Cirque du Soleil, na čo veľmi hrdý.
Vyrezáva doteraz, dokonca aj v práci: v dlhších prestávkach medzi svojimi výstupmi – je totiž spevákom operného zboru v Slovenskom národnom divadle. „Predtým som pôsobil v SĽUK-u a odtiaľ je tá moja láska k folklóru, drevu, umeniu, tradíciám... Býval som v Rusovskom kaštieli s obrovským parkom, kde sa pásli ovce, a tu sme zháňali drevo na vyrezávanie,“ spomína Ľuboš Straka.
Do svoru nejde ani červotoč
Jeho špecialitou, ktorú predstavuje aj v Nitre, sú svorové nádoby. Svor je špeciálne drevo, ktoré vzniká po vypílení stromu v pozostatku v kmeňa – pni.
„Ten by chcel rásť ďalej, ale nemôže, lebo je zrezaný, ale naberá na drevnej hmote pod kôrou - maličký zlomok milimetra ročne. Za desiatky rokov stred pňa vyhnije a úžasne pevný skelet ostane. Odreže sa, dá sa dolu kôra a drevo so zaujímavou kresbou sa opracuje do vhodnej podoby. Svor je neuveriteľne pevné drevo, nejde do neho ani červotoč a soľ v svorovej soľničke vôbec nevlhne,“ doplnil Ľuboš Straka.
