NITRA. V Divadle Andreja Bagara svoju štvrtú hru Vzťahovačky uviedol Zrakáč. Divadlo slabozrakých, nevidiacich i vidiacich hercov, ktoré vzniklo v roku 2010, na pôde Štúdia rozohralo komédiu o mužsko-ženských vzťahoch. Autorskú hru pre Zrakáč režisérsky pripravili manželia Katarína a Michal Jánošovci.
Zrakáč prichádza do Nitry s komédiou Vzťahovačky Čítajte „Názov sme v divadle vymysleli spoločne, navrhla ho Silvia Milošovičová, predsedníčka divadla. Rodil sa síce dlho a ťažko, ale nakoniec sme našli ten správny,“ hovorí Katarína Jánošová.
Nálož humoru
„A prečo mužsko-ženské vzťahy? Je to téma, ktorou žije každý z nás - diváci aj herci. Nedá sa jej vyhnúť. Radi o nej rozprávame. Navyše sa pod vplyvom spoločenských zmien dejú v tejto oblasti neustále zmeny. Ostatné desaťročia sú prelomové. Mení sa naše vnímanie rodiny, partnerstiev a spôsobu, akým si partnera či partnerku nachádzame. Mení sa rola ženy a muža vo vzťahu a prebieha boj o dominanciu a nezávislosť na strane mužov i žien.“
O tejto téme sa dá podľa režisérky rozprávať donekonečna a každý má k nej čo povedať. Nezostarne a nevyčerpá sa. Je to každodenný chlebík. Prosto o vzťahoch, nielen tých mužsko-ženských, sa krúti celý náš život. Navyše sa v nej ukrýva celá nálož humoru a absurdných situácií.
Herci to mali sťažené
Ako Jánošová pripomenula, pri práci im záležalo aj na tom, aby sa Zrakáč „rozpohyboval“, aby sa menej rozprávalo a viac konalo. Tým si celú záležitosť sťažili, pretože nevidiaci herci by pre svoje pohodlie potrebovali pravý opak.
„Nám však nešlo o pohodlie, ale zažiť a skúsiť niečo nové. Čo sme museli riešiť, boli jednotlivé mizanscény. Tie museli rešpektovať schopnosť herca prísť a odísť z javiska bez zdravotnej ujmy,“ vysvetľuje režisérka. „Dráhy, po ktorých sa herci pohybovali, museli byť zjednodušené a presne dané, aby nedochádzalo k stretom so scénou a kolegami.“
Herci sa zhostili postáv s vervou, zhodnotila Jánošová. Stalo sa, že mali aj problémy so svojou postavou a nedokázali sa s ňou stotožniť, preto došlo aj k výmenám rolí. Občas sa im práca zadrhla. „No Zrakáči vedia, prečo chcú robiť divadlo, a tak sme nanovo vstali z popola a skúšali nájsť jednotlivé prepojenia. Myslím, že sa im to podarilo skutočne dobre a že svoje postavy dokázali oživiť a obohatiť o svoje vlastné myslenie. A čo je dôležité, aj o svoj vlastný humor,“ zdôraznila režisérka. „Hudbu hry sme plne ponechali na jedného z hercov, výborného klaviristu Petra Zbraneka. Dostal len hudobnú inšpiráciu.“
Hra v istom zmysle vychádza aj z postrehov a nápadov samotných hercov. Niekedy v rovine počiatočnej inšpirácie, inokedy to bol konkrétny inscenačný nápad.
Túžili po komédii
Jánošová prezradila, že Zrakáči túžili po komédii. Chceli po vážnejšej a ťažšej téme, ktorú spracovávali predtým, nejaké odľahčenie. No komédie sa skúšajú omnoho ťažšie ako drámy, či tragédie. „Ten strach, že sa strápnime, že nebudeme tak vtipní, ako si predstavujeme a diváci našu snahu o humor neocenia, je niekedy doslova zničujúci. Obzvlášť pri autorských predstaveniach, kde nás nepodrží osvedčený scenár,“ konštatuje režisérka.
„Je ťažké nebrať sa vážne, keď predstupujete pred ľudí. Čo však na tom, myslím si, všetkých baví, sú reakcie publika. Smiech je dokonale liečivá záležitosť, a keď sa ľudia smejú a vy cítite, že je im dobre a že pôjdu domov s ľahkým srdcom, povzbudí vás to.“
Katarína Jánošová si momentálne užíva rodičovskú dovolenku a „divadlo“ majú s manželom priamo doma v obývačke. Každý deň iný titul a to isté obsadenie. „Zatiaľ ma to plne vyťažuje a napĺňa, takže nechystáme sa k príprave novej hry. Keďže som zamestnaná ako dramaturg v Bratislavskom bábkovom divadle, budem sa v blízkej budúcnosti realizovať najmä tam,“ dodala režisérka.
