NITRA. Stovky divákov si v Mlyny Cinemas pozreli vyše dvadsať zaujímavých dokumentov z celého sveta a vypočuli diskusie na aktuálne environmentálne problémy. Do Nitry ich priniesol Ekotopfilm Envirofilm, najstarší medzinárodný filmový festival s environmentálnou tematikou na svete, začlenený do projektu inteligentných a moderných miest Smart city.
Úplne bez odpadu sa nedá žiť
V rámci sekcie Mimo plátna Nitranov s prednáškou Domácnosť bez odpadov zaujal Branislav Moňok z OZ Priatelia Zeme. Vo svojej trojčlennej domácnosti zavedením jednoduchých opatrení znížili množstvo odpadu na iba vyše 9 kg ročne. Moňok sa s účastníkmi besedy podelil o praktické rady, ako môže každý z nás prispieť k znižovaniu produkcie odpadu. Hodinovú prednášku s diskusiou ukončil pozdravom „príjemný bezodpadový život!“
Ako v prednáške uviedol, ročne každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje priemerne 359 kg odpadu, v Nitre je to 545 kg. Recykláciou prejde zhruba 23 percent odpadu, v Európe sa táto hodnota pohybuje okolo 50 %. Triedia a recyklujú viac aj krajiny, ktoré na tom nie sú výrazne ekonomicky lepšie ako my.
„V rámci celého Slovenska sa ročne vytvorí 1,9 milióna ton odpadu, ktorý by nasypaný na zem vo výške 1 metra zaplnil 814 futbalových ihrísk,“ skonštatoval Branislav Moňok. „Slovensko v rámci Európskej únie patrí ku krajinám s jednou z najmenších produkcií odpadu, čo je ale negatívne, radíme sa k štátom, ktoré skládkujú najviac odpadu – takmer 66 % z neho končí na skládkach. V spaľovniach sa zlikviduje 11 %.“
Branislav Moňok chápe, že úplne bez odpadu sa v dnešnej spoločnosti nedá žiť, ale dá sa v tomto smere veľa zlepšiť. Každý by mal začať od seba, stačí zmeniť filozofiu života alebo znížiť jeho konzumný spôsob a výsledky sa dostavia.
Na príklade svojej rodiny ukázal, že je možné produkciu odpadu znižovať na minimum, pričom kvalita života neutrpí.
Ak sa dá, kupovať bez obalov
V Nitre podľa Moňoka ročne skončí na skládke vyše 24-tisíc ton zmesového odpadu. V tabuľke ako príklad predstavil celoročnú analýzu zloženia odpadov, ktoré išli do spaľovne v Bratislave – bolo v nich vyše 40 % biologického odpadu, vyše 13 % papiera, viac ako 19 % plastov, okolo 3 % skla, ďalej kovy, tetrapaky, stavebný odpad, textil ale aj jednorazové plienky.
„Na Slovensku máme niektoré obce, kde je produkcia plienok na obyvateľa vyše 20 kg, to sú tie menšie obce s pomerne veľa deťmi. Jedno dieťa počas svojho života, kedy nosí plienky, vyprodukuje zhruba 1 tonu odpadu z jednorazových plienok,“ povedal Moňok.
Pre to, aby on a jeho rodina vyprodukovali čo najmenej odpadu, dodržiava v živote pár jednoduchých pravidiel. Prvým je zásada nekupovať zbytočné obaly. Na vyrobenie 1 kg plastu treba 2,5 kg ropy, pričom na Slovensku sa ročne použije 460 plastových tašiek na jedného obyvateľa.
Kto má možnosť, môže si na záhradke alebo dokonca na balkóne dopestovať bylinky, paradajky, jahody a iné plodiny. Nemusí si tak kupovať tie v obchode, častokrát balené v jednorazových obaloch, v slovenských podmienkach nerecyklovateľných. „Každé jabĺčko, rajčina či jahoda je veľkým prínosom, nebojme sa pestovať aj v malom,“ pripomenul Moňok.
Viete, čo je šampúch?
Ovocie a zeleninu radí kupovať na trhoviskách, od lokálnych farmárov, a keď nie je taká možnosť, tak nebalené v predajniach. A najlepšie slovenské. „Ale ak sú napríklad domáce paradajky aj balené, uprednostním ich pred nebalenými trebárs zo Španielska,“ vraví aktivista. Domov si nákup možno priniesť najlepšie v textilných, neobmedzene použiteľných taškách, alebo si ich doma možno ušiť z rôznych materiálov.
Pečivo sa tiež dá kúpiť aj nebalené, doma ho je najlepšie uchovávať v textilných vrecúškach, napríklad v konopnom či bavlnenom vydrží chlieb dlho chrumkavý.
Hoci ich nie je veľa, dnes už existujú obchody, v ktorých sa dá bez obalov napríklad nakúpiť ryža, ovsené vločky, strukoviny a iné potraviny, z automatov je možné kúpiť si mlieko do prinesenej fľaše, bez obalu sa niekde dajú kupovať aj aviváže, tekuté pracie gély, tekuté mydlá a podobne. „My doma používame šampúch - tuhý šampón na vlasy, tuhý kondicionér aj tuhé mydlo. Nekupujeme žiadne obaly a pritom sú tieto prostriedky rovnako účinné ako tekuté.“
Pime vodu z vodovodu
„Ďalšia jednoduchá zásada – pime vodu z vodovodu, nepotrebujeme potom kupovať vodu v PET fľašiach. Pitná voda je často lepšej kvality ako tá, ktorú si kupujeme v obchodoch. Mnohí ani nevedia, že si nekupujú minerálnu vodu s prirodzenými bublinkami, ale obyčajnú stolovú – pitnú, ktorá je nasýtená oxidom uhličitým,“ pokračuje Moňok.
„Slovensko má jednu veľkú výhodu – väčšina našich vodných zdrojov je podzemných, takže sa nejaké znečistenie cez pôdny filter do nich dostane oveľa ťažšie.“
Branislav Moňok rád nakupuje na jarmokoch a remeselníckych trhoch s lokálnymi výrobcami, navštevuje aj second handy. Nekupuje zbytočnosti, lebo jeho ďalším pravidlom je, že odmieta veci, ktoré nepotrebuje. „Nenechajme sa ovplyvniť masívnou reklamou a podľahnúť nákupu vecí, ktoré vlastne ani vôbec nechceme. Nekúpený tovar je pre nás tovar so 100%-tnou zľavou,“ pousmial sa Moňok.
Aby sme doma nehromadili zbytočný papier, je dobré dať si na schránku nápis, že nechceme reklamné letáky. Netreba mať veľké oči ani pri veciach, ktoré dostávame zadarmo ako reklamné predmety – perá, kľúčenky, šnúrky na mobil a iné. Podobne je to aj s darmi, ktoré dostávame pri rôznych príležitostiach, ktoré často ani nevyuužijeme.
Dobrovoľná skromnosť
„Ďalším pravidlom je vymeniť jednorazové veci za opakovane použiteľné, napríklad plastové fľaše za vlastné sklené, obyčajné batérie za nabíjateľné, jednorazové žiletky za také, kde sa dajú meniť čepele, papierové vreckovky za bavlnené a podobne,“ radí Moňok. „Dnes sa už dá požičať veľa vecí za výhodné ceny – od stavebných náradí až po športové potreby. Využívajme tieto možnosti.“
Poctivé triedenie odpadu je podľa Moňoka ďalšou zásadou znižovania produkcie odpadov, nielen to povinné, ale aj dobrovoľné, napríklad textil. Ochrane životného prostredia pomáhame aj ďalším pravidlom: kompostovaním biologického odpadu – vo vlastnej či komunitnej záhrade, na komunitnom kompostovisku na sídlisku či v byte v elektrickom kompostéri.
„Spôsobom svojho života si sami určujeme tempo čo najmenšej produkcie odpadu. Hovorím tomu dobrovoľná skromnosť. Ako človek som zodpovedný za to, čo si kupujem a ako naložím s odpadom v súlade so zdravím sedliackym rozumom. Zmenu musí začať každý sám od seba,“ dodal Branislav Moňok.
