Sobota, 23. jún, 2018 | Meniny má Sidónia

Ročný odpad Slovenska zaplní 814 futbalových ihrísk

Neuveriteľné! Jedno dieťa počas obdobia, kedy nosí jednorazové plienky, vyprodukuje zhruba 1 tonu odpadu z týchto plienok.

Branislav Moňok sa v Nitre podelil so skúsenosťami so znižovaním odpadu vo svojej domácnosti.(Zdroj: (ČE))

NITRA. Stovky divákov si v Mlyny Cinemas pozreli vyše dvadsať zaujímavých dokumentov z celého sveta a vypočuli diskusie na aktuálne environmentálne problémy. Do Nitry ich priniesol Ekotopfilm Envirofilm, najstarší medzinárodný filmový festival s environmentálnou tematikou na svete, začlenený do projektu inteligentných a moderných miest Smart city.

Článok pokračuje pod video reklamou

Úplne bez odpadu sa nedá žiť

V rámci sekcie Mimo plátna Nitranov s prednáškou Domácnosť bez odpadov zaujal Branislav Moňok z OZ Priatelia Zeme. Vo svojej trojčlennej domácnosti zavedením jednoduchých opatrení znížili množstvo odpadu na iba vyše 9 kg ročne. Moňok sa s účastníkmi besedy podelil o praktické rady, ako môže každý z nás prispieť k znižovaniu produkcie odpadu. Hodinovú prednášku s diskusiou ukončil pozdravom „príjemný bezodpadový život!“

Ako v prednáške uviedol, ročne každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje priemerne 359 kg odpadu, v Nitre je to 545 kg. Recykláciou prejde zhruba 23 percent odpadu, v Európe sa táto hodnota pohybuje okolo 50 %. Triedia a recyklujú viac aj krajiny, ktoré na tom nie sú výrazne ekonomicky lepšie ako my.

„V rámci celého Slovenska sa ročne vytvorí 1,9 milióna ton odpadu, ktorý by nasypaný na zem vo výške 1 metra zaplnil 814 futbalových ihrísk,“ skonštatoval Branislav Moňok. „Slovensko v rámci Európskej únie patrí ku krajinám s jednou z najmenších produkcií odpadu, čo je ale negatívne, radíme sa k štátom, ktoré skládkujú najviac odpadu – takmer 66 % z neho končí na skládkach. V spaľovniach sa zlikviduje 11 %.“

Branislav Moňok chápe, že úplne bez odpadu sa v dnešnej spoločnosti nedá žiť, ale dá sa v tomto smere veľa zlepšiť. Každý by mal začať od seba, stačí zmeniť filozofiu života alebo znížiť jeho konzumný spôsob a výsledky sa dostavia.

Na príklade svojej rodiny ukázal, že je možné produkciu odpadu znižovať na minimum, pričom kvalita života neutrpí.

Ak sa dá, kupovať bez obalov

V Nitre podľa Moňoka ročne skončí na skládke vyše 24-tisíc ton zmesového odpadu. V tabuľke ako príklad predstavil celoročnú analýzu zloženia odpadov, ktoré išli do spaľovne v Bratislave – bolo v nich vyše 40 % biologického odpadu, vyše 13 % papiera, viac ako 19 % plastov, okolo 3 % skla, ďalej kovy, tetrapaky, stavebný odpad, textil ale aj jednorazové plienky.

„Na Slovensku máme niektoré obce, kde je produkcia plienok na obyvateľa vyše 20 kg, to sú tie menšie obce s pomerne veľa deťmi. Jedno dieťa počas svojho života, kedy nosí plienky, vyprodukuje zhruba 1 tonu odpadu z jednorazových plienok,“ povedal Moňok.

Pre to, aby on a jeho rodina vyprodukovali čo najmenej odpadu, dodržiava v živote pár jednoduchých pravidiel. Prvým je zásada nekupovať zbytočné obaly. Na vyrobenie 1 kg plastu treba 2,5 kg ropy, pričom na Slovensku sa ročne použije 460 plastových tašiek na jedného obyvateľa.

Kto má možnosť, môže si na záhradke alebo dokonca na balkóne dopestovať bylinky, paradajky, jahody a iné plodiny. Nemusí si tak kupovať tie v obchode, častokrát balené v jednorazových obaloch, v slovenských podmienkach nerecyklovateľných. „Každé jabĺčko, rajčina či jahoda je veľkým prínosom, nebojme sa pestovať aj v malom,“ pripomenul Moňok.

Viete, čo je šampúch?

Ovocie a zeleninu radí kupovať na trhoviskách, od lokálnych farmárov, a keď nie je taká možnosť, tak nebalené v predajniach. A najlepšie slovenské. „Ale ak sú napríklad domáce paradajky aj balené, uprednostním ich pred nebalenými trebárs zo Španielska,“ vraví aktivista. Domov si nákup možno priniesť najlepšie v textilných, neobmedzene použiteľných taškách, alebo si ich doma možno ušiť z rôznych materiálov.

Pečivo sa tiež dá kúpiť aj nebalené, doma ho je najlepšie uchovávať v textilných vrecúškach, napríklad v konopnom či bavlnenom vydrží chlieb dlho chrumkavý.

Hoci ich nie je veľa, dnes už existujú obchody, v ktorých sa dá bez obalov napríklad nakúpiť ryža, ovsené vločky, strukoviny a iné potraviny, z automatov je možné kúpiť si mlieko do prinesenej fľaše, bez obalu sa niekde dajú kupovať aj aviváže, tekuté pracie gély, tekuté mydlá a podobne. „My doma používame šampúch - tuhý šampón na vlasy, tuhý kondicionér aj tuhé mydlo. Nekupujeme žiadne obaly a pritom sú tieto prostriedky rovnako účinné ako tekuté.“

Pime vodu z vodovodu

„Ďalšia jednoduchá zásada – pime vodu z vodovodu, nepotrebujeme potom kupovať vodu v PET fľašiach. Pitná voda je často lepšej kvality ako tá, ktorú si kupujeme v obchodoch. Mnohí ani nevedia, že si nekupujú minerálnu vodu s prirodzenými bublinkami, ale obyčajnú stolovú – pitnú, ktorá je nasýtená oxidom uhličitým,“ pokračuje Moňok.

„Slovensko má jednu veľkú výhodu – väčšina našich vodných zdrojov je podzemných, takže sa nejaké znečistenie cez pôdny filter do nich dostane oveľa ťažšie.“

Branislav Moňok rád nakupuje na jarmokoch a remeselníckych trhoch s lokálnymi výrobcami, navštevuje aj second handy. Nekupuje zbytočnosti, lebo jeho ďalším pravidlom je, že odmieta veci, ktoré nepotrebuje. „Nenechajme sa ovplyvniť masívnou reklamou a podľahnúť nákupu vecí, ktoré vlastne ani vôbec nechceme. Nekúpený tovar je pre nás tovar so 100%-tnou zľavou,“ pousmial sa Moňok.

Aby sme doma nehromadili zbytočný papier, je dobré dať si na schránku nápis, že nechceme reklamné letáky. Netreba mať veľké oči ani pri veciach, ktoré dostávame zadarmo ako reklamné predmety – perá, kľúčenky, šnúrky na mobil a iné. Podobne je to aj s darmi, ktoré dostávame pri rôznych príležitostiach, ktoré často ani nevyuužijeme.

Dobrovoľná skromnosť

„Ďalším pravidlom je vymeniť jednorazové veci za opakovane použiteľné, napríklad plastové fľaše za vlastné sklené, obyčajné batérie za nabíjateľné, jednorazové žiletky za také, kde sa dajú meniť čepele, papierové vreckovky za bavlnené a podobne,“ radí Moňok. „Dnes sa už dá požičať veľa vecí za výhodné ceny – od stavebných náradí až po športové potreby. Využívajme tieto možnosti.“

Poctivé triedenie odpadu je podľa Moňoka ďalšou zásadou znižovania produkcie odpadov, nielen to povinné, ale aj dobrovoľné, napríklad textil. Ochrane životného prostredia pomáhame aj ďalším pravidlom: kompostovaním biologického odpadu – vo vlastnej či komunitnej záhrade, na komunitnom kompostovisku na sídlisku či v byte v elektrickom kompostéri.

„Spôsobom svojho života si sami určujeme tempo čo najmenšej produkcie odpadu. Hovorím tomu dobrovoľná skromnosť. Ako človek som zodpovedný za to, čo si kupujem a ako naložím s odpadom v súlade so zdravím sedliackym rozumom. Zmenu musí začať každý sám od seba,“ dodal Branislav Moňok.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 122
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 12 865
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 9 304
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 488
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 309
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 795
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 652
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 616
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 982
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 116

Hlavné správy z MY Nitra

KOMERČNÝ ČLÁNOK

Klokočinu už neprestaviame, ale dá zmeniť na dobré miesto na život

Rozvíjanie spoločenského života na sídliskách zohráva veľkú úlohu pri ich premene z „králikární“ na miesta, kde sa dá dobre žiť.

Po streľbe na okresnom úrade chcú zvýšiť bezpečnosť. Detektory nebudú

V pojednávacej miestnosti, kde riešia priestupky, budú zrejme kamery. Niekedy privolajú aj policajtov.

Nduka triumfoval v Poľsku

Mladý atlét AC Stavbár Nitra si v šprinte zlepšil osobný rekord. Vo finále za sebou zanechal súperov z piatich krajín.

Nitriansky akvatlon mal sedemnásty ročník

Pod Nitrianskym hradom súťažilo 169 športovcov z celého Slovenska.

Študentovi sa nechcelo kosiť. Zostrojil preto robotickú kosačku

Autonómna kosačka dokáže kosiť veľké rovinaté plochy, napríklad futbalové ihriská.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nočná búrka preverila trenčianskych hasičov

V rámci kraja v súvislosti s počasím zasahovalo počas noci 33 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.

V Považskej Bystrici hospitalizovali niekoľko ľudí so zákernou chorobou

Ďalší skončili v trenčianskej nemocnici, niekoľkých ošetrili bez potreby hospitalizácie.

Martin bude mať chodníkovú fontánu s farebnými tryskami

​​​​​​​Obyvatelia martinskej časti Sever sa konečne dočkali zbúrania schátralej nebezpečnej fontány.

Sokolovňa v Prievidzi po storočí končí

Budovu najstaršieho športového stánku v Prievidzi jej majiteľ predal. Nový vlastník ju bude využívať na komerčné účely. Športovisko so storočnou históriou museli presunúť.

Vybrali SME



Už ste čítali?