NITRA. Ochranári nesúhlasia s lanovkou na Zobore. Zámer predložilo nitrianske biskupstvo, na enviroportáli je zverejnený od decembra.
„Domnievame sa, že realizáciou plánovanej stavby dôjde k nežiaducim zmenám v charaktere tohto územia z hľadiska jeho prírodných hodnôt,“ povedal Radimír Siklienka, riaditeľ správy Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO Ponitrie.
Aktuálne okresný úrad rozhoduje, či je potrebné stavbu lanovky posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). „V tomto zmysle bolo formulované aj naše stanovisko,“ dodal Siklienka.

Chránená krajina
Hoci sa v zámere píše, že kabínková lanovka sa má stavať v rokoch 2018-2019, nie je to záväzné. Zatiaľ nie je známe ani to, z akých zdrojov by bola financovaná, pretože cirkev neplánuje investovať vlastné peniaze.
Biskupský ekonóm Martin Štofko od začiatku hovorí, že sa možno nebude stavať vôbec: „Musí byť všeobecná vôľa, aby ju ľudia chceli a nie iba trpeli.“
Nástupná stanica by mala vzniknúť popri ceste smerom k liečebnému ústavu na Zobore. Horná stanica má zostať, kde je - pred rokmi ju využívala sedačková lanovka. Pribudnúť by tam mala reštaurácia a ubytovanie s 35 lôžkami.
Trasa lanovky má podľa štúdie viesť nad nezastavaným územím, cez pohorie Tribeč, ktoré je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Podľa Siklienku je táto oblasť Zobora prírodovedne najvzácnejším a najvýznamnejším územím v širokom regióne Nitry.
„Vyznačuje sa veľkou rozmanitosťou biotopov s vysokým zastúpením vzácnych a chránených rastlinných a živočíšnych druhov na relatívne neveľkej ploche,“ dodal.
Vybudovaním lanovej dráhy ako aj vynútených sprievodných investícií a pridružených aktivít by podľa ochranárov celá oblasť zásadne zmenila charakter: „Stala by sa z nej oblasť masového turizmu so všetkými negatívnymi vplyvmi na prírodné prostredie.“
Prírodné dedičstvo
Ochranári predpokladajú, že výstavba a prevádzka lanovky prinesie rozsiahly zásah do lesných porastov a biotopov, vyžiada si veľké terénne úpravy a nové zábery pôdy. Poukazujú, že sa zmení aj silueta Zobora, ktorý spadá do chráneného územia európskeho významu NATURA 2000.
„Táto sieť by mala predstavovať najcennejšie prírodné dedičstvo Európskej únie, ktorého prioritou je zachovanie alebo zlepšenie stavu biotopov a druhov európskeho významu. Medzi nežiaducimi aktivitami ohrozujúcimi predmet ochrany je uvedená aj výstavba vlekov a lanoviek,“ píše sa v stanovisku .
Ochranári dodávajú, že Zobor je zároveň významným rekreačným zázemím pre pešiu turistiku Nitry. „Územie je, s výnimkou prírodnej rezervácie Zoborská lesostep s piatym stupňom ochrany, verejnosti voľne prístupné - a to aj mimo turistických chodníkov. Oblasť Zobora je preto ideálnou možnosťou ako zladiť ochranu prírody s citlivým a ohľaduplným využívaním územia na rekreačné účely.“
V stanovisku ochrancov prírody sa spomína aj skomplikovanie dopravnej situácie na Zobore, najmä na uliciach Kláštorná a Pivonková, ktoré budú zaťažené nadmernou dopravou návštevníkov lanovky.
Bola pôvodná trasa vhodnejšia?
„V území už bola v minulosti na inej trase vybudovaná lanovka, ktorej prevádzka bola ukončená, jedným z dôvodov bola aj jej nerentabilnosť,“ pripomenul Siklienka.
Obnovenie pôvodnej trasy je už nereálne, pod bývalou lanovou dráhou vyrástli domy. Napriek tomu sme sa pýtali, či by táto trasa bola - len teoreticky - z pohľadu ochranárov vhodnejšia.
„Odpoveď nie je jednoznačná, nakoľko predkladateľ zámeru výstavby lanovky na Zobor s touto alternatívou neuvažuje,“ reagoval Siklienka.
Výhodou by podľa neho bolo jediné - že by nebol potrebný výrub stromov a úprava terénu v takom rozsahu ako pri celkom novej trase. „Ostatné negatíva by boli reálne aj pri tejto alternatíve.“
Fakty a pocity
Ekonóm nitrianskeho biskupstva Martin Štofko hovorí, že na mnohé pripomienky Správy CHKO Ponitrie sa dá odpovedať takmer hneď a na ostatné dá odpoveď proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie.
„Netvrdím, že EIA vyjde tak, že zistí, že ich pripomienky boli neopodstatnené - to sa predikovať nedá. V každom prípade, rozumiem tomu, že CHKO si robí svoju prácu a chráni prírodu, čo je v poriadku,“ konštatoval biskupský ekonóm.
Je však „pár vecí“, o ktorých si myslí, že už to nie je celkom o faktoch, ale skôr o pocite. Štofko sa vyjadril aj k postoju primátora, ktorý nedávno povedal, že s lanovkou v uvedenej polohe nesúhlasí.
„Pán primátor má svoj pohľad na veci a pripúšťam, že môžu byť aj iné, dokonca aj lepšie možnosti. Ja sa na tieto riešenia teším. Keď s nimi Mesto Nitra príde, my ich samozrejme radi podporíme - keďže, ako od začiatku hovoríme, nikdy sme nechceli lanovku stavať ani prevádzkovať, ale chystali sme len projekty.“
Zatiaľ bez mandátu mesta
Mesto sa zatiaľ oficiálne k zámeru nevyjadrilo. „Je to otvorené na diskusiu, termín nie je určený,“ povedal prednosta radnice Igor Kršiak.
Dodal, že mesto nepovažuje lanovku za prioritu. „Treba zvážiť, či jej výstavba má význam, či to nenaruší chránenú krajinnú oblasť a či to bude mať ekonómiu.“
Primátor Jozef Dvonč nedávno požiadal biskupa „o citlivé prehodnotenie zverejneného zámeru vybudovania lanovky“. Zároveň navrhol vedenie rozsiahlejšej diskusie.
Biskup Viliam Judák už podľa prednostu na list odpovedal. Vraj v tom duchu, že cirkev lanovku stoj čo stoj nepresadzuje a jej realizáciu podmieňuje aj získaním mandátu od mesta.