Je najslávnejším futbalistom spod Zobora, odchovanec nitrianskej školy. Na konte má 79 reprezentačných čiarok v najcennejšom drese. Bol typickým playmakerom, akých dnes Slovensko nemá. Po skončení aktívnej kariéry robil agenta, trénera, asistenta trénera. Chcel by sa venovať funkcionárskej dráhe, kandidoval na predsedu Západoslovenského futbalového zväzu. Nestratil by som sa ani v dnešnom futbale, hovorí 52-ročný Ľubomír Moravčík.
Ako sa spätne pozeráte na svoju kariéru?
- Myslím, že môžem byť spokojný, dlho som hral, od 20 rokov na najvyššej úrovni. Bola to dlhá a vydarená kariéra.
ĽUBOMÍR MORAVČÍK
Nar. 22. 6. 1965, obojnohý stredopoliar.
Hráčska kariéra: Nitra, St. Etienne, Bastia, Duisburg, Celtic Glasgow, Ičihara.
Reprezentoval Československo aj Slovensko, účastník MS 1990.
Futbalista roka v ČSSR 1992, slovenský futbalista roka 2001. V roku 2002 bol vyhlásený za futbalistu desaťročia na Slovensku.
Trénerské pôsobenie: Ružomberok, SR 16, Zlaté Moravce.
Zahrali ste si na MS, boli ste majstrom Škótska. Je niečo, čo ľutujete?
- Ťažko sa vracať do minulosti... Možno som mohol v roku 1992 prestúpiť do Marseille, odkiaľ som mal ponuku. Okolnosti boli také, že sa nedalo. Možno by sa moja kariéra vyvíjala inak, možno nie.
Na spomínaných MS ste boli blízko k vyradeniu Nemcov. Asi každý si spomenie na vašu vykopnutú kopačku po neodpískanom faule. Premietate si tento okamih niekedy v hlave?
- Sem-tam, najmä keď to beží v televízii. Novinári mi to raz za rok pripomenú. Ale že by som mal z toho nejakú nočnú moru, to nie.
Na ktoré okamihy kariéry spomínate najradšej?
- Fantastické boli začiatky v Nitre, chodilo veľa ľudí na futbal. Práve vtedy som urobil najväčší futbalový progres. Dostal som sa do reprezentácie, na majstrovstvá sveta. Bola dobrá partia. Vtedy to v Nitre naozaj žilo futbalom.
Hral za reprezentáciu Československa aj Slovenska. Spolu 79-krát. (zdroj: archív MY)Boli ste členom tímu Československa a následne aj Slovenska. Ako s odstupom času vnímate to rozdelenie?
- Pre nás športovcov bolo to rozdelenie nešťastné. Československý šport mal cveng. Tým, že sme sa rozdelili, sme my Slováci začali od nuly. Dlho trvalo, kým sme sa niekam dostali.
Môžete priblížiť, čomu ste sa venovali po skončení vašej futbalovej kariéry?
- Dá sa povedať, že všetkému. Urobil som si trénerský kurz, agentský kurz. Aj teraz robím zo všetkého trochu, proste motám sa okolo futbalu. Nezanevrel som naň.
Uchádzali ste sa o post predsedu Západoslovenského futbalového zväzu. Prečo?
- Bol som oslovený šéfom Oblastného futbalového zväzu v Nitre pánom Kormanom. Celkom sa mi to páčilo. Dospel som do veku, keď sa mi už nechce behať po trávnikoch a trénovať. Lepšie povedané, dal som sa na takú funkcionársku dráhu, resp. chcel by som sa dať. Bol to možno jeden z tých momentov, keď som mohol začať a odovzdať niečo. Žiaľ, nevyšlo to, taký je život.
