NITRA. Novú inscenáciu na motívy svetoznámej klasiky pripravuje Divadlo Andreja Bagara. Premiéra hry Otec Goriot podľa románu Honoré de Balzaca bude 13. apríla vo Veľkej sále.
Réžie sa ujal Roman Polák, ktorý spolu s Danielom Majlingom robil aj adaptáciu, dramaturgiu robí Lucia Mihálová, kostýmy navrhuje Peter Čanecký, Pavel Borák sa postará o scénu.
Analytik spoločenského života
Román Otec Goriot je súčasťou rozsiahleho cyklu Ľudská komédia, vďaka ktorému sa francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac zapísal do dejín literatúry ako prenikavý analytik spoločenského života. V Otcovi Goriotovi zobrazil silu otcovskej lásky, ktorá nepozná hranice. Goriot obetoval všetko svojim dcéram a tomu, aby im zabezpečil šťastný a bezstarostný život. Neexistovalo nič, čo by nebol schopný urobiť pre ich šťastie, no späť nedostal ani kúsok ich oddanosti a lásky. Zomiera v absolútnej chudobe a opustený.
Vizionársky charakter Balzacovho diela nás vťahuje do našich najhlbších vášní, najtajnejších snov a skutkov, o ktorých by sme najradšej mlčali. Zároveň nám však dáva malé svetielko nádeje v charakteroch, ktoré si zachovali ľudskú tvár aj v hýrivom prúde materialistickej doby.
Život nie je o láske a vzťahoch
Ako nám na čítacej skúške povedal režisér Roman Polák, Otec Goriot je svetová klasika. Mnohí ju poznáme z povinného čítania, ale málokto si vie predstaviť, koľko zákutí ľudskej duše sa skrýva v tomto románe.
„My sme sa s Danielom Majlingom snažili do adaptácie vložiť čo najviac súčasnej psychológie, aj keď inscenáciu hráme v dobových kostýmoch. Je to hra o láske otca k dvom dcéram, ktorá je ale prehnaná. Nenaučil ich pokore a vďačnosti, takže sa všetko obráti proti nemu. Na druhej strane je to aj hra o Eugène de Rastignacovi, ktorý sa chce dostať do vyššej spoločnosti, kde vládnu ženy a peniaze,“ hovorí režisér.
„To, že ide v tomto živote o peniaze, o postavenie, mať viac spoločenského sebavedomia, uznania, to je poznačenie, ktoré poznáme aj zo súčasnej doby. Toto poznačenie, že život nie je o láske, vzťahoch a porozumení, ale o spoločenskom uznaní, o tom dostať sa vyššie, mať viac peňazí – to je akýsi výkričník, ku ktorému nás môže táto hra priviesť a o čom môžeme uvažovať.“
Bez zbytočných detailov
Scéna bude podľa Romana Poláka naznačená, mierne historizujúca, bez zbytočných detailov. Ako hovorí, hra bude pre diváka najmä spektrom vzťahov ľudí žijúcich v bohatej i chudobnej časti spoločnosti. „Vidíme, že v zásade sa to nerieši, aj tí chudobní chcú mať peniaze a vzťahy, takisto ako tí bohatí, a to je tá tragédia, na ktorú upozorňuje tento román a naša inscenácia.“
Divák sa môže tešiť na premyslenú scénu Pavla Boráka a krásne kostýmy Petra Čaneckého. Koncepčne dej románu tvorcovia do súčasnosti neposúvali, nevideli k tomu dôvod. Prostredie Paríža 19. storočia – plesy, kluby aj penzióny nižších vrstiev sú veľmi výpovedné a výtvarne zaujímavé, aby ich ponechali tak, ako sú.
Do Nitry sa vracia po štyroch rokoch
Otec Goriot v Divadle Andreja Bagara bude prvou adaptáciou tohto románu na Slovensku. Keďže kniha je rozsiahla, tvorcovia sa museli rozhodnúť, čo všetko je možné dať do inscenácie. Sústredili sa hlavne na to, aby každá postava mala svoj vývoj, svoju psychológiu, ktorá je veľmi blízka súčasnej psychológii, napriek tomu, že sa hrá v historických kostýmoch.
Roman Polák v DAB naposledy robil pred štyrmi rokmi drámu Potkany a ako hovorí, návrat do Nitry je príjemný. „Kolektív hercov, s ktorými teraz robím, je takmer ten istý, možno bol trochu väčší pri Potkanoch. Nitrianske divadlo mám rád a tak verím, že pre divákov vznikne zmysluplná inscenácia,“ dodal Polák.
Každá z množstva postáv má svoje miesto
Balzacov román je podľa dramaturgičky Lucie Mihálovej rozsiahly román, ktorý sa ako kompletný nemohol dostať na javisko, ale v inscenácii ostáva najdôležitejšia dejová línia. „Je tam niekoľko motívov. Okrem toho, že je to príbeh otcovskej lásky k dcéram, nám táto hra prináša aj rozprávanie o putovaní za úspechom mladého študenta Eugène de Rastignaca. V dramatizácii sme sa upriamili práve na tohto rozprávača, ktorý nás celým príbehom vedie,“ hovorí Mihálová.
„Popri tom je tu zaujímavá aj detektívna zápletka týkajúca sa zločinca Vautrina, ktorý žije v penzióne, kde sa príbeh odohráva. Zároveň tu figuruje množstvo maličkých príbehov jednotlivých postáv z bohatej i chudobnej spoločenskej vrstvy, ktoré sme sa snažili zachovať tak, aby každá z tých nich mala svoj vývojový oblúk a svoj význam v celom príbehu. Ústredný dej sa síce točí okolo niekoľkých hlavných hrdinov, ale na scéne sa objaví okolo 20 postáv, z ktorých každá má v deji svoje miesto.“
Bezohľadne stále vyššie
Text románu je rozsiahly, dramaturgička z neho musela niečo vynechať, ale ako to už býva pri tvorbe dramatizácií, niečo, čo je v knižnej predlohe rozvláčne a opisné a sprostredkúva to istú atmosféru, musia na javisku nahradiť akciou. Preto sa snažili vytvoriť sled napínavých dramatických situácií, ktoré smerujú ku koncu.
„Otec Goriot je tragédia, ale zároveň veľmi zaujímavý realistický príbeh. Nie je tragický v nejakej fyzickej krutosti, vraždách, ale v tej ľudskej krutosti, ľahostajnosti, nevšímavosti, o obeti otca svojimi dcéram. Myslím si, že práve tá veľká otcovská láska by mala by tou myšlienkou, s ktorou by mohli diváci odchádzať z predstavenia domov, to je to očistné, katarzné, čo môže divák zažiť,“ myslí si Mihálová.
V tom, že si tú otcovskú obetu dcéry vôbec nevážili, vidí aktuálny odkaz a varovanie pre dnešok, pre súčasnú spoločnosť. V Otcovi Goriotovi vidno aj dnešný svet mladých ľudí, ktorých sú natoľko ambiciózni, že dokážu zabudnúť na všetky svoje rodinné, citové väzby, idú bezohľadne za svojím úspechom, cieľom dostať sa stále vyššie v spoločenskej hierarchii. „To je pre nás také memento, ktoré z 19. storočia pretrváva až dodnes,“ dodala Mihálová.
