Život mladého páriku v Obyciach zmenil príchod malej Niny. Mesačná slečna sa má k svetu. Za všetkým hľadaj – futbal. Jej rodičia sa totiž prvýkrát stretli pred dvoma rokmi v pozícii rozhodkyne a hráča na ihrisku.
Stretli sa na ihrisku
„Pamätám si dobre, kedy sme sa prvýkrát videli. Bol to zápas Velčice - Obyce, asi môj najhorší v živote, bola som na čiare, pískal kolega Mikle-Barát. Po ňom mi prvýkrát Paťo napísal,“ opisuje Michaela Göndörová začiatky vzťahu s Patrikom Mikušom. Po určitom čase sa jej ozval opäť, začali si písať stále viac, až zistili, že k sebe patria. „Miška ma najskôr zaujala výzorom. Ale keď sme sa začali stretávať, rozumeli sme si. A dnes to už prišlo tak ďaleko, že máme spolu dcérku,“ hovorí Patrik Mikuš, hrajúci tréner Obýc.
Čím si Paťo Mišku získal? „Je dobrák, rodinný typ. Slušný chalan, príjemný, milý,“ hovorí rodáčka zo Šale. Svadba je na pláne o rok. „Paťo je vzorný tato, Ninku veľmi ľúbi. Už aj prebaľuje,“ referuje mladá mamička.
Ide to Miške aj v kuchyni? - vyzvedáme. „Musím ju pochváliť, nesťažujem sa. Priberám,“ odpovedá tato s úsmevom. V domácnosti vraj rozhoduje on, ale... „V niektorých veciach už musím ustúpiť,“ dodáva Paťo, v civile skúšobný technik v Mochovciach.
„Ako rozhodkyňa je šikovná. Ona je radšej na čiare, ale mne sa páči viac, keď píska. Výkonom schová aj niektorých chlapcov-rozhodcov. Myslím si, že futbalisti sa inak správajú, keď píska žena. Ku chlapom si viac dovolia,“ vraví 26-ročný Obyčan.
Mladé baby zlákalo pískanie. V Oblastnom futbalovom zväze v Nitre je ich možno najviac na Slovensku. (zdroj: L. Odráška, amh)Krikľúni ju nerozladia
Príbeh Moniky Hrúzikovej a Andreja Žemberiho mal podobný scenár. Slečna z Hosťoviec sa prvýkrát videla s chalanom z Jedľových Kostolian v čase, keď hral za dorast Machuliniec. „Ako sme sa zoznámili? Na ihrisku. Ja som bola na čiare, on hral. To boli naše začiatky,“ vraví Monika.
Istý čas sa na rozhodcovskú dráhu dal aj Andrej, ale vydržal len dva mesiace. „Nebavilo ho počúvať sťažnosti. Ja si však z nich nič nerobím. Keď niečo vykríknu, mňa to nerozladí,“ vraví slečna rozhodkyňa. Spolu majú 9-mesačného syna Andrejka. „Andrej je najlepší otec, vzorne sa stará. Sme spolu šťastní,“ teší sa Monika.
“„Vďaka futbalu som si našla lásku a máme malého, tie najlepšie veci v živote."
„
Pískanie jej tak chýbalo, že sa vrátila už v čase, keď mal syn dva mesiace. „Vtedy sa o malého starajú babky. Pre obe je to prvé vnúča,“ vysvetľuje.
Šťastné mamičky
Žltá karta frajerovi
Monika Hrúziková raz pískala zápas Andrejovi Žemberimu už v čase, keď boli frajeri. „Bol to zápas Skýcova s Machulincami. Na ihrisku sa strhla menšia mela, dala som mu žltú kartu. Zápas sa skončil remízou 1:1,“ hovorí rozhodkyňa, ktorá zatiaľ v kariére ani raz nevytiahla červenú kartu.
Na trávnik sa chce skoro vrátiť aj Michaela Göndörová, ešte v priebehu tejto jari. „Čoskoro začnem trénovať, aby sa mi vrátila kondička. Chcela by som pískať čo najťažšie zápasy a verím, že o rok zabojujem o postup do piatej ligy,“ neskrýva ambície.
„Futbal mi zmenil život, teším sa. Som najšťastnejšia na svete. Mám super rodinku, dobrého chlapa, psa, úžasnú dcérku a v tomto roku si začneme stavať svoje vlastné bývanie,“ dodáva spokojná Miška Göndörová.
Zo životnej zmeny sa teší aj jej kolegyňa z rozhodcovského fachu. „Vďaka futbalu som si našla lásku a máme malého, tie najlepšie veci v živote. Chceme sa osamostatniť a žiť šťastný život,“ zakončila Monika Hrúziková.
