Začínal ako väčšina jeho vrstovníkov z Nitry na FC. Dotiahol to do juniorky, ale v nej nedostával veľa príležitostí. Erik Penzeš sa tak v 21 rokoch vybral na futbalové skusy. Zlanárila ho na jeseň 2012 Horná Kráľová, v prvom prípravnom zápase strelil okamžite dva góly Pustým Úľanom. Jeho cieľom bol návrat do Nitry. Začiatok v KFC mal rozprávkový, v prvom súťažnom stretnutí na hody dal gól a ďalšie pripravil. Päť zápasov - dva góly. V jedenástom kole sa však v zostave neobjavil.
Uzlina na krku
Začal sa jeho boj mimo zeleného trávnika. Lekári mu diagnostikovali rakovinu. Futbal musel ustúpiť, Erik sa pasoval s chorobou. „Prvé príznaky boli, keď ma bolela pravá noha. Automaticky som si myslel, že je to nejaký sval, keďže hrávam futbal. Trvalo to však dlhšie, tak sa mi to nezdalo. Neskôr mi začala opúchať tvár,“ začína rozprávanie rýchlonohé krídlo. Pridali sa ďalšie príznaky. „Rýchlo som sa zadýchaval, pri zohnutí som pociťoval tlak do hlavy. Až raz pri prezliekaní som si všimol na krku veľkú uzlinu.“
Bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. „Išli sme do nemocnice, kde si ma nechali asi dva týždne,“ pokračuje Penzeš. Na rad prišli rôzne vyšetrenia, po 14 dňoch prišli lekári k záveru. Diagnóza bola neúprosná - rakovina lymfatických uzlín...
Dres Hornej Kráľovej obliekal päť a pol roka. (zdroj: Vlado Siládi)Pauza od futbalu
Mladíkovi sa zmenil život. „Samozrejme, že ma to ovplyvnilo. Na určitý čas som musel prestať s futbalom. Sám som nevedel, koľko bude trvať liečba, ako sa bude vyvíjať..,“ spomína si.
Erik sa liečil napokon pol roka, toľko trvala chemoterapia a ožarovanie. „Zhruba desať mesiacov som nehral futbal. V lete v roku 2013 som bol vyliečený,“ hovorí s úľavou v hlase. Na prvý zápas asi nezabudne nikdy. „Bolo to proti Veľkým Úľanom na ich ihrisku, nastúpil som asi na 20 minút. Bol to super pocit byť opäť na ihrisku. Futbal mi chýbal, ale nevedel som, ako na tom budem zdravotne. Nakoniec som sa postupne do toho dostal,“ vraví Penzo.
Podpory sa mu dostávalo nielen od rodiny, ale aj spoluhráčov. „Tréner Laci Kokeš mi často volával, nechával ma pozdravovať od chalanov. Keď sa dalo, chodil som pozrieť spoluhráčov na zápasy počas liečby.“
Riziko návratu sa zmenšuje
Počas deviatich mesiacov, keď bojoval s rakovinou, preháňali sa mu v hlave rôzne myšlienky. „Áno, priznám sa, že som myslel aj na koniec futbalovej kariéry. Boli to len prvé úvahy.“ Dnes je všetko inak, Erik preháňa protihráčov na krajoch zálohy, kde sa cíti najlepšie.
V zime po viac ako piatich rokoch zmenil dres, jar začne na Chrenovej. A choroba? Tú už pustil z hlavy. „Doktori mi futbal nezakázali, práve naopak. Povedali, že bude dobré, ak s ním neprestanem. A či ma to ovplyvňuje nejako pri športovaní? Ani nie, možno mi trochu dlhšie trvá rozdýchať pľúca, keďže tam som mal najväčšiu uzlinu. Asi 13 cm dlhý a 6 cm široký nádor,“ povedal 27-ročný futbalista.
Stáva sa, že neduh v podobe rakoviny sa človeku vráti ako bumerang, neobáva sa toho Erik? „Riziko po liečbe bolo 25 percent, že sa mi to vráti. Každým rokom a odstupom času sa to riziko zmenšuje. A ako sa na môj boj pozerám teraz? Bolo to ťažké obdobie, ale život ide ďalej,“ dodal sympatický bojovník z Nitry.
