NITRA. Dlhoročná kurátorka Nitrianskej galérie Marta Hučková v galérii Slovenského inštitútu (SI) v Moskve predstavila tvorbu výtvarníčky Zuzany Bobovskej Boškovej pod názvom Poézia slovenskej kra-jiny. Do Ruska sa vrátila presne po 40 rokoch.
Ako v príhovore Nitrianka zdôraznila, výtvarníčka miluje prírodu a prechádzky krajinou, ktoré dokáže s pátosom sprítomniť. V jej tvorbe nachádza úprimné vyznanie k Slovensku, čisto, veristicky zobrazuje jeho prírodné scenérie. Keďže v tvorbe výtvarníčky sa často objavuje motív Rozsutca, vernisáž svojím vystúpením obohatili muzikanti z Terchovej M. Holeša a V. Krkoška.
Je kurátorkou UBS
„Neviem, akým zázrakom, ale zrazu po 40 rokoch som mala opäť možnosť navštíviť Rusko. Koncom 70. rokov 20. storočia to bol ZSSR. Destinácie, ktoré som mala vtedy možnosť spoznať – Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a Ukrajinu – zanechali vo mne spomienky, na ktoré sa ani po rokoch nezabúda,“ spomína Hučková.
„V pláne poznávacieho zájazdu, ktorého som sa pred rokmi zúčastnila, bol i klenot Ruska – Petrohrad, Moskva však nie.“
Po odchode z jej posledného pracoviska (Nitrianskej galérie) a nástupe do dôchodku, ktorý si užíva i so svojím koníčkom – prácou kurátorky, sa rozhodla vstúpiť do najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku založeného v roku 1921 – Umeleckej besedy slovenskej (UBS).
Zvolili ju do Správnej rady spolku a súčasne poctili byť kurátorkou UBS. Od vstupu v roku 2016 kurátorsky zastrešila niekoľko významných výstav v rôznych kútoch Slovenska.
„Koncom minulého roka ma oslovila maliarka Zuzana Bobovská Bošková, či by som jej otvorila výstavu Poézia slovenskej krajiny v Slovenskom inštitúte v Moskve. Ponuku som rada prijala, kto by aj odmietol, hoci som po toľkých rokoch mala strach z letu,“ pokračuje Hučková.
„Po prílete do Moskvy nás už očakával riaditeľ SI v Moskve Janko Šmihula, bývalý redaktor i riaditeľ RTVS.“
Stanice metra sú zapísané v UNESCO
Po inštalácii výstavy Nitrianka spolu s výtvarníčkou využili voľný čas na prehliadku Moskvy. Pozreli si všetky známe pamätihodnosti, ktoré toto 15-miliónové mesto ponúka.
Nasledujúci deň pred výstavou, ktorá sa otvárala o 19. h, opäť využili na spoznávanie krás Moskvy. „Slovenský inštitút nám zabezpečil sprievodkyňu Marínu, Moskovčanku, ktorá niekoľko rokov pracovala v Česku i na Slovensku a rada spomína na našu krajinu. Aby sme ušetrili čas, rozhodla sa pre prepravu metrom,“ hovorí kurátorka.
„Ja som už síce cestovala metrom v Tbilisi, Jerevane aj Baku, boli krásne, ale moskovské, viac ako 80-ročné metro, je zážitkom. Človek ho vníma ako múzeum s bohatstvom architektonických prvkov a umeleckých diel s históriou krajiny. Vyše 40 z 200 staníc tohto metra je zapísaných v UNESCO ako kultúrna pamiatka.“
Namiesto chrámu bazén
Jedným z množstva pamiatok, ktoré si kurátorka pozrela, bola aj katedrála Krista Spasiteľa, ktorú zničili počas napoleonských vojen a zrovnali so zemou. Na jej mieste vybudovali celoročný bazén, chodievala sa tam kúpať aj ich sprievodkyňa Marína.
„Štát spolu s cirkvou sa neskôr rozhodol, že podľa starých plánov katedrálu znovu postavia. Chrám Krista Spasiteľa dnes žiari vo svojej bývalej kráse – architektonickej i ikonografickej. Má dve podlažia. Miesto, kde bol pôvodne spomínaný bazén, je druhým podzemným chrámom, kde sa konajú bohoslužby a má nesmiernu ekumenickú atmosféru,“ dopĺňa Hučková.
„Chrám má aj vyhliadkovú vežu s výťahom, z ktorej možno v 360 stupňoch vidieť moskovské dominanty – finančné centrum s mrakodrapmi Federation Complex, štadión Lužniki, stalinistickú budovu Lomonosovej univerzity a podobne. Odtiaľ sme mohli vidieť aj najvyššiu stavbu Európy – televíznu vežu Ostankino.“
