NITRA. Tak ako vždy, aj tento rok Vedecký jarmok prilákal do Galérie Mlyny stovky návštevníkov. Už od 9. hodiny rána stoly desiatich katedier Fakulty prírodných vied UKF, ktorá akciu už niekoľko rokov pripravuje, obliehali najmä školáci. Lúštili hlavolamy, maľovali farbami do „zázračnej zmesi“, obdivovali miniatúrne roboty, hľadali v štrku polodrahokamy, zaujímali sa o kos-ti a skameneliny, bavil ich výbuch sopky a ďalšie vedecké „zázraky“. Na pódiu ich každú hodinu zaujali pokusy a ukážky z rôznych vedných oblastí, najmä z fyziky a chémie.
Novinky aj osvedčené veci
Ľubomíru Valovičovú, organizátorku akcie a asistentku na Katedre fyziky UKF, teší záujem verejnosti o Vedecký jarmok. Vždy sa snažia prísť s niečím iným, aj keď overené veci nesmú chýbať.
„Aj počas tohto ročníka sme ponúkli niekoľko noviniek. Napríklad kým v minulosti sme prezentovali veľké roboty, teraz sme predstavili miniatúrne vo veľkosti guľôčky, čo je pre deti veľmi zaujímavé. Gemológovia prišli po prvýkrát na jarmok s diamantmi,“ vysvetľuje Valovičová.
„V rámci odboru ekológie si záujemcovia mohli pozrieť, ako naše mesto narastá z malej bodky na mape až po tú veľkú Nitru s Jaguarom, zaujímavá bola v tomto smere envirodiagnostika. U geografov sa deti mohli zahrať na meteorológov. Na chémii sa pomaly ani nedá povedať, čo mali nové, lebo oni toho majú veľmi veľa. V spleti množstva experimentov to musel zistiť každý sám.“
Skúška odvahy nožom
Adriana Lidiková spolu s ďalšími študentmi prezentovala katedru chémiu. „Deti zaujalo napríklad maľovanie farbami. Do správne namiešanej zmesi soli, sódy bikarbóny a kyseliny citrónovej nanášajú kvapkadlom farbivá. Tie „šumia“ a obrázky sa zväčšujú,“ hovorí Adriana.
„Deti baví aj pokus s nafúkanými balónmi – v jednom je len vzduch, v druhom aj trochu vody, o čom ony nevedia. Nad plameňom sviečky pozorujú, ktorý balón pukne ako prvý a ony hádajú, prečo. Páčila sa im aj skúška odvahy, keď dve chemické látky navzájom zreagovali a rez nožom po ruke im zanechal „krvavú“ stopu“.“
V chemickej sekcii si návštevníci ešte vyskúšali vyrobiť vlastné odtlačky prstov, sloniu zubnú pastu, farebné plamene, faraónove hady a mazľavé, farebné „sople s červíkmi“.
Hľadali polodrahokamy
Katedra gemológie na jarmoku predstavila diamanty, polodrahokamy, rôzne fosílie – stoličku mamuta, časť jeho kla, zub mastodonta, skamenené ryby, trilobity, hrebenatky, ulity amonitov s perleťou, ale aj milióny rokov starý skamenený trus krokodíla.
„V nádobe so štrkom môžu ľudia hľadať rôzne polodrahokamy, podľa našej škály ich správne priradiť a potom si ich môžu vziať domov,“ povedala Daniela Horváthová.
Stolu katedry zoológie a antropológie dominovali dve skutočné lebky a množstvo fotografií lebiek ľudí a ľudoopov.
„Záujemcovia u nás môžu priamo z lebiek muža a ženy zistiť základné rozdiely. Mužská lebka je mohutnejšia, má výrazné nadočnicové oblúky, mohutnejší uhol sánky a vzadu na záhlavnej kosti je zreteľný výbežok, na ktorý sa upína väčšie svalstvo krku,“ hovorí Henrieta Hlisníková. „Tiež môžu vidieť rozdiely v kostnom tkanive ľudí a rôznych živočíchov.“
