Pozná ju niekoľko futbalových generácií. Rodáčka z Klokočiny si však vyskúšala aj iné športy, a to úspešne, veď si obliekla slovenský národný dres nielen vo futbale, ale aj v hokeji aj florbale! Aj po štyridsiatke stále hrá prvú ligu žien vo futbale za Nitru, spolu s Renátou Filovou a Katarínou Dugovičovou tvorí trio najskúsenejších hráčok. V rozhovore spomína aj na časy mladosti, ako hrávali panelák proti paneláku o malinovku.
Máte 41 rokov. Čo vás ešte drží pri futbale?
- Aj keď mám toľko rokov, cítim sa na 14. Človek sa cíti lepšie, keď pre seba niečo urobí.
Ako ste sa dostali k ženskému futbalu?
- Ja som začínala v Nitre so ženským hokejom. Keď som sa dostala do reprezentácie, začala som zarezávať za Slovan a spoluhráčka mi povedala, že hráva aj futbal. V momente som ho chcela vyskúšať, tréner ma zavolal na prípravný zápas proti chalanom a po zápase bolo jasné, že budem za hrávať futbal za Slovan.
Aké boli začiatky ženského futbalu v Nitre?
- Môj prvý tréner bol pán Farman, ale vtedy som hrávala hokej za Nitru. Keď išli hrať zápas, tak ma zavolali, či im neprídem pomôcť. Stretávali sme sa rôznymi názormi. Niektorí ľudia vykrikovali, že ženám patria do ruky varechy, ale my sme sa iba pousmiali a ukázali sme im, že futbal je náš život.
Spomínam si, že ako tínedžerka ste hrávali na turnajoch spolu s chalanmi.
- Vyrastala som s chalanmi. Po príchode zo školy domov som aktovka hodila do rohu a už sme pri paneláku mastili všetky možné športy. Cez víkend som chodila k bratrancovi a opäť som športovala. Hrávali sme panelák proti paneláku o malinovku. Milovala som vyhrávať, nikdy som nemohla prehrať, z toho som bola vždy smutná.
