Vlna migrácie a voľný pracovný trh znamená prísun nových pracovných síl zo zahraničia. Týka sa to aj našej krajiny, napríklad okolia Šale, Serede a Galanty. V tejto lokalite otvorili investori veľké podniky, zamestnávajú v nich aj pracovníkov zo zahraničia. Nám sa podarilo vypátrať jednu raritu. V siedmej lige v spoločnej šaliansko-galantskej súťaži účinkoval v jesennej časti futbalista z Talianska Simone Gambini. Rodák z Arezza pracuje v Amazone. „Na Slovensko som prišiel v júni 2017 s rodinou, moja manželka sa narodila v Dlhej nad Váhom. V Taliansku sme nemali prácu, tu sme našli lepšie podmienky,“ začína rozprávanie 39-ročný Talian.
Mateus: Božok mi nadával do čiernych Čítajte S futbalom začínal ako šesťročný, na Apeninskom polostrove vystriedal sedem klubov. „Prezident a tréner ma videl hrať s priateľmi, spýtal sa ma, či nepôjdem hrať za Dlhú,“ spomína si na svoje začiatky na Slovensku. „Cítil som sa ako doma, aj keď som sa so spoluhráčmi nevedel dorozumieť. U nás v Taliansku je futbal viac organizovanejší, hrá ho oveľa viac ľudí ako tu.“
Predsa len sa však našla na Slovensku vec, ktorá ho nemilo prekvapila. „Nanešťastie, je tu tá najhlúpejšia vec na svete - rasizmus. Nestalo sa mi to samozrejme všade, ale boli zápasy, v ktorých ma pourážali. A to len preto, že som Talian. Pokriky prichádzali nielen z ihriska, ale aj mimo neho. Raz mi vulgárne vynadali. Chcel som prestať hrať, počul to aj rozhodca. Najhoršie na tom bolo, že ani po stretnutí neurobil nič. Išiel som za ním do kabíny, jeho asistent hovoril po anglicky. Ani tak však neurobil nič. Je to vec, ktorú nebudem nikdy akceptovať,“ vraví Simone. Ako dodáva, z toho dôvodu prestal hrávať. „Moja dcéra predsa nemôže prísť na zápas pozrieť otca a počúvať takéto veci. Ľudia, obzvlášť mladá generácia, by mali porozumieť, že je to šport, ale v prvom rade hra,“ dodal obdivovateľ Pirla.
