NITRA. V tomto roku naše mesto oslavuje 770. výročie získania výsad slobodného kráľovského mesta, ktoré mu udelil kráľ Belo IV. Listina sa zachovala len v neskorších opisoch, o zachovanom origináli nevieme. Nitra ňou nadobudla napríklad právo slobodného trhu, právo voľby predstaviteľov mesta či právo rozhodovať v sporoch a súdiť previnenia v meste bez zásahov šľachty.
Výročie chcú osláviť trhom aj sprievodom
Nitra by si toto okrúhle jubileum mohla pripomenúť viacerými podujatiami. Ako povedal historik Daniel Balko z dobového spolku Militia Portalis, v spolupráci s mestom by chceli zorganizovať tri akcie. Všetko však závisí od financií. „Prvá by mala byť v júli v mestskom parku, v súvislosti s ňou by sme na chvíľu chceli zastaviť pešiu zónu a symbolicky vyberať mýto. Druhé podujatie by malo byť v auguste na mestskej tržnici, kde by sme chceli „kontrolovať“ dodržiavanie mier, v dočasnej katovni by sme trestali nepoctivých obchodníkov a podobne,“ hovorí Daniel Balko.
„Tretie, najväčšie podujatie, by malo byť začiatkom septembra. Malo by byť spojené s veľkým sprievodom cez pešiu zónu hore na Kupeckú ulicu, ktorý pripomenie udelenie výsad Nitre v septembri 1248 ale aj ďalšie významné „osmičkové“ roky v histórii mesta. Veľký historický trh s remeselníkmi, kaukliarmi, bavičmi či divadlom by sme chceli pripraviť na pôvodnom mieste, kde býval – na Vŕšku, pri kaplnke sv. Michala. V stredoveku tu bolo námestie. Plánujeme pripraviť aj malú scénku z udeľovania výsad, ktoré v Nitre odovzdal comes Ondrej z rodu Hont-Poznanovcov.“
Doplnil, že by Nitru počas osláv chceli symbolicky zasvätiť pod patronát Ladislava I. Svätého, ktorého pravicu máme v erbe a je aj v heraldickom znaku historickej i súčasnej župy. Podľa legendy tento uhorský kráľ zomrel v Nitre.
Bola top mestom Uhorska
Udelenie výsad slobodného kráľovského mesta je podľa Balka v histórii Nitry také významné, že by stálo za to pripomínať si ho každý rok. Nielen z toho dôvodu, že miest, ktoré sa v prvej polovici 13. storočia stali v rámci Slovenska privilegovanými, je veľmi málo, ale aj preto, že z tohto obdobia máme zaujímavé informácie týkajúce sa života Nitry a jej obyvateľov.
„Vieme to zachovaných spisov z archívov, zo záznamov z Biskupského úradu, Zoborského kláštora a iných zdrojov,“ hovorí Daniel Balko. „V poslednom období sa nám aj vďaka novým archeologickým nálezom a objaveným dokumentom dostáva novší obraz o tom, ako mohla Nitra v 13. storočí vyzerať. Máme informácie o tom, že bola výstavnejšia a väčšia, ako sa doteraz myslelo. V 13. storočí si udržiavala primát najväčšieho a najvýznamnejšieho hornouhorského mestského sídla, bola v tom čase top mestom počtom obyvateľov, mestským urbanizmom, bohatstvom, významom trhov i remesiel. No v 16. storočí už padla na rámec nižších poddaných miest.“
Rozvoj a bohatstvo bez vojen
V 13. storočí Nitra podľa Balka prežívala končiaci sa vrchol svojho výsadného postavenia, pretože najväčší rozkvet na najväčšej územnej rozlohe zaznamenala ešte pred udelením mestských výsad. Do mongolského pádu, kedy bolo v rokoch 1241-42 Dolné mesto úplne vypálené, rozsah mestských stavieb siahal s predmestím zrejme až na úroveň dnešného mestského úradu.
„Nitra do mongolského vpádu mala výnimočnú pozíciu vďaka tomu, že od Pribinových čias sa bez nejakých významných negatívnych udalosti, ktoré by mali fatálny dopad na život mesta, kontinuitne rozvíjala až do polovice 13. storočia. Takéto obdobie v priestore, kde ak tri roky náhodou nebola žiadna vojna, bolo opisované ako najšťastnejšie na svete, bolo niečo výnimočné,“ pokračuje Balko.
Druhá vec, ktorá podľa neho pomohla rozmachu mesta, bolo to, že bola sídlom viacerých významných inštitúcií. „Takmer do roku 1100 bola sídlom údelných vojvodov, stala sa tiež sídlom biskupského úradu. Najmä za vlády panovníka Gejzu Nitriansko pôsobilo takmer ako suverénny samostatný štát. Dvor takéhoto vojvodu tvorili desiatky ľudí na významných pozíciách, čo si vyžadovalo kvalitné služby a tovary. To malo za následok významný rozvoj obchodu a remesiel.“
Oslobodení od mýta
Po tatárskom vpáde, počas ktorého zomrela asi jedna tretina obyvateľov, takmer všetky úrodné oblasti Uhorska boli vypálené a prišiel hladomor, došlo postupne k obnove Uhorska. Panovník mal záujem čo najskôr dostať svoju krajinu na pôvodnú úroveň, k čomu mu pomáhala veľká podpora pre príchod cudzincov a podpora miest udeľovaním privilégií.
„Traduje sa, že Nitra dostala výsady slobodného kráľovského mesta od kráľa Bela IV. z vďačnosti za pomoc v boji proti Mongolom. Ako príbeh je to pekné, ale reálnym dôvodom bol skôr ekonomický záujem panovníka na obnove mesta. Nitra bola výnimočná v tom, že keď v roku 1248 získala privilégiá slobodného kráľovského mesta, dostála ich pre pôvodných obyvateľov i hostí. Mestá, ktoré v tomto období vznikali a získavali výsady, ich dostávali pre cudzincov, ktorí mesto založili, napríklad sa to týka Trnavy či banských miest,“ vysvetľuje Balko.
„Nitra je v tomto období jediná, o ktorej vieme, že dostáva privilégiá aj pre obyvateľov, aj pre cudzincov. To je dôkazom toho, že Nitra už dávno predtým bola mestom, a nie vďaka privilégiám sa mestom stala.“
Všetci mešťania boli formálne povýšení na úroveň šľachty, získali rovnakú právnu ochranu, možnosť sami súdiť svoje spory, boli slobodnými ľuďmi bez povinnosti pre niekoho pracovať či vykonávať služby.
Mešťania Nitry tiež získali mnohé výhody, ktoré podporovali obchod, zvýhodňovali ho oproti zahraničným kupcom a kupcom miest, ktoré neboli slobodnými kráľovskými mestami. Ako Balko povedal, je predpoklad, že v rámci celého Uhorska boli nitrianski kupci zbavení povinnosti platiť mýta, čím sa cena ich tovarov na trhoch mimo Nitry nijako nenavyšovala. Mestské trhy v Nitre sa stali slobodnými, takže cudzí kupci, ktorí prišli do Nitry na viacdenný výročný trh i týždňové trhy, boli tiež oslobodení od platenia mýt. To výrazne podporovalo obchod a zvyšovalo jeho význam.
Nitra ako odškodné
Výhody slobodného kráľovského mesta si Nitra užívala štyri desaťročia, v roku 1288 o privilegované postavenie prišla. Ako súčasť väčšieho konfliktu sa stala odškodnením. Po smrti Bela IV. a po nastúpení jeho syna Štefana V. na trón sa rozmohla vnútroštátna anarchia, ktorá dosiahla vrchol za vlády Štefanovho syna Ladislava IV. Kumánskeho.
„Ten sa často dostával do sporov so šľachtou aj mestami, pretože bol obklopený privilegovanými pohanskými Kumánmi. Tí zotročovali obyvateľov, kradli, prepadávali kupcov, neváhali vykrádať ani cirkevné majetky. Problém riešil až pápež, ktorý Ladislavovi IV. hrozil exkomunikáciu. Mestá, ktoré dovtedy skoro vždy držali stranu vládcom, sa začali dostávať do konfliktu s panovníckou mocou z toho dôvodu, že nefungoval obchod,“ vysvetľuje Balko.
„Mestá nikdy neboli bojachtivými členmi stredovekej spoločnosti, chceli obchodovať a mať pokoj, ale keď mešťanom vo vlastnej krajine neustále hrozili prepady a krádeže, mestá sa začali stavať proti panovníkovi. Domnievame sa, že od roku 1285-86 sa aj Nitra začala stavať na protikráľovskú stranu.“
Ale to podľa Daniela Balka nebol dôvod, prečo naše mesto prišlo o kráľovské výsady. V tom období sa biskupom v Nitre stal Paschius, ktorý pre panovníka vykonával delikátne diplomatické misie. Chodil uplácať okolitých vládcov, aby nereagovali na pápežove slová, ktorými dokonca vyzýval na krížovú výpravu proti Uhorsku.
„Keď sa v roku 1288 Paschius vracal z takejto misie a išiel o jej úspechu informovať kráľa, dostal sa na územie ovládané Kumánmi. Všetkých členov sprievodu povraždili okrem biskupa, za ktorého od panovníka žiadali Kumáni výkupné. Ladislav IV. Paschiusa neskôr od Kumánov vykúpil a za to, že mu stále držal chrbát, jemu a tým pádom nitrianskemu biskupstvu daroval Nitru ako odškodné. Takto sme prišli o výsady slobodného kráľovského mesta, niektoré jeho výsady už potom platili len na území mesta, nie celej krajiny, a mešťania sa stali poddanými biskupa,“ dodal historik.
Význam mesta začal potom pomaly upadať, najväčšiu ranu mu začiatkom 14. storočia spôsobil Matúš Čák Trenčiansky. Nitru vypálil a zbúral hradby. Deväť rokov tu vládol jeho poverenec, ktorí nedodržiaval práva mešťanov a tí sa búrili.
