NITRA/LUKÁČOVCE. Výtvarníčka, keramička, scénografka a šperkárka Soňa Mrázová sa v týchto dňoch dožíva okrúhleho jubilea. Jej dlhoročné pôsobenie na umeleckej scéne a originálnu tvorbu pripomína výstava VER-I-TAS, ktorú do 4. mája sprístupnili v Starom divadle Karola Spišáka.
Na vernisáž v Galérii Foyer jej prišlo k výročiu i k výstave zablahoželať mnoho blízkych, priateľov a známych. Odborné slovo mala Michaela Malíčková z UKF, osobnosť autorky predstavila kurátorka Marta Hučková, príjemnú atmosféru podujatia podčiarklo vystúpenie žiakov Tralaškoly aj autorský happening v krajčírskej dielni divadla. Autorkine kamarátky – krajčírky počas neho šili na viacerých šijacích strojoch naraz - stroje tak násobili zvuk šitia, ktorý je hudbou Soninho detstva.
Genetická stopa
To, že je výstava Sone Mrázovej v Starom divadle, nie je náhoda. Práve tu začínala praxovať už ako 15-ročná študentka školy umeleckého priemyslu, pôsobila tu potom ďalších desať rokov. Ako si Soňa Mrázová spomenula, bolo to pre ňu ťažké obdobie, pretože jej práve vtedy zomrela mama.
„Táto výstava je pre mňa zásadná, pretože mám jubileum, ale aj preto, že som vo veku, kedy začínam bilancovať a prehodnocovať. Viac-menej som ju venovala svojim rodičom, ktorým vďačím za to, kým som – ako človek ale aj ako výtvarníčka. Posielam im poďakovanie do neba,“ hovorí čerstvá 50-tnička Soňa Mrázová. „Mama i otec vedeli šiť na stroji, mama aj veľa vyšívala. To, čo vedeli, naučili aj mňa, dali mi takto svoje dedičstvo, ktoré svojou tvorbou odovzdávam ďalej. Genetická a remeselná stopa postupuje a prechádza z generácie na generáciu.“
Výstavu autorka, ktorá má svoj ateliér v Lukáčovciach, nazvala príznačne VER-I-TAS, čo znamená šijací stroj, na ktorom šila už jej stará mama, mama i otec aj ona sama. Pôvodný stroj sa nezachoval, ale na výstave bol podobný – šili na ňom Sonine bývalé kolegyne v čase, keď začínala pôsobiť v Starom divadle. Vtedy ešte sídlilo na dnešnom Župnom námestí.
Pracuje hlavou, srdcom a rukami
Výstavu tvorí 26 diel hlavne z obdobia rokov 2017 - 2018. Predstavujú abstraktné motívy ale aj postavičky a fantazijné tvory typické pre Soninu tvorbu. Objavujú sa v nich tiež fragmenty z diel Hieronyma Boscha, ktorými autorka reflektuje súčasnú dobu zmätku vo svete. Diela sú v technike akrylu aj kombinovanej technike, do viacerých prác vstupuje autorka šijacou stopou stehu, v ďalších používa cement, betón či staré drevené rámy okna.
„Spoločnou myšlienkou konceptu mojej výstavy je už spomínaná remeselná stopa, linka šijacieho stroja sa v mojich dielach ako keby násobí. Pracujem hlavou, srdcom i rukami,“ pokračuje Soňa Mrázová. „To, čo robím, ma veľmi baví. Tiež ma teší učiť deti v Tralaškole, sú to možno budúci scénografovia. Mám dve bývalé žiačky, ktoré sú teraz prváčky na scénografii na VŠMU v Bratislave. Do ďalších rokov preto dúfam, že budem môcť pokračovať v tom, čo robím teraz. Myslím si, že pánboh ma nestvoril z recesie, že má nejaký význam to, čomu sa venujem a čo odovzdávam ďalej.“
Návrat ku koreňom
Návštevníkom výstavy diela Sone Mrázovej priblížila pedagogička Ústavu umeleckej a literárnej komunikácie UKF Michaela Malíčková.
„Sonku poznám dlhé roky a je mi cťou, že jej tvorbu môžem predstaviť pri jej významnom životnom jubileu. Jej výstava je bilancujúca, ale predsa len sa zamerala na novšie veci. Snažila sa v nich zanechať stopy svojej predchádzajúcej tvorby, aby bol zreteľný istý vývoj,“ vysvetľuje Malíčková. „V tomto aktuálnom výtvarnom vnímaní sa ale usilovala o návrat k tradícii, k tomu, čo pociťuje ako svoje rodinné i výtvarné korene. Šitie ju definovalo odmala a ten prienik remesla a maliarskeho výrazu je tu silne prítomný. To je pointa jej výtvarného zrenia.“
Ako o výtvarníčke doplnila kurátorka Marta Hučková, rodáčka z Nitry študovala priemyselný dizajn na Strednej umeleckej priemyslovej škole v Kremnici. Po jej ukončení začínala ako bábkarka v bábkovom divadle, počas svojej kariéry spolupracovala s mnohými ďalšími bábkovými divadlami na Slovensku. Popri maliarskej tvorbe a scénografii pre divadlá sa venuje i tvorbe originálnych bábok, hračiek a maľbe na drevo. Soňa Mrázová mala niekoľko výstav na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Jej diela sa nachádzajú prevažne v súkromných zbierkach obdivovateľov jej tvorby.
