NITRA. Ako je pre členov nitrianskej výtvarnej skupiny Play-art už zvykom, ich vernisáže nikdy nie sú obyčajné, tradičné. Na jednej z nich vrámci performance rozhadzovali bankovky a zakazovali ich ľuďom zbierať, na druhej zas trúsili papieriky a návštevníkov, naopak, nútili pozbierať ich. Na inú vernisáž prišli vo vreciach – akože sa „vykuklievali“.
V rovnakom duchu sa niesla aj ich dvanásta výstava Cirkus Circulus, ktorú môžete do 6. mája vidieť v synagóge. V závere vernisáže si play-artisti neodpustili tradičný žartík. Vzhľadom na záplavu cien, ktoré sa v rámci šoubiznisu udeľujú ako na bežiacom páse, si počas parodického happeningu prebrali ocenenie Zlatá paleta.
Išlo doslova o drevenú paletu natretú zlatou farbou. V mene Únie silne kreatívnych kunsthistorikov, Spoločnosti premotivovaných kreativistov a Nadácie pre členov Play-artu im ju odovzdal moderátor a kolega Ladislav Nittnaus.
Zákerná choroba im zobrala kolegyňu
„Desiatou výstavou sme sa vlani prezentovali na Dňoch družby v partnerskom meste Nitry - Kroměríži a táto expozícia v synagóge je jej reinštaláciou, akurát sme doplnili nejaké objekty,“ vysvetlila Elena Nittnausová. Je členkou Play-artu a autorkou diel spolu s ďalšími troma členmi – Miloslavou Salanciovou, Marošom Poliakom a Oľgou Plačkovou.
K obrazom a inštaláciám svoju báseň na výstavu pridala a na vernisáži aj predniesla ich kamarátka a hovorkyňa Play-artu Darina Režová. Na osvieženie je tu aj spoločná fotografia play-artistov s klaunskými nosmi a čiapkami – takto vyparádení sa raz vybrali gratulovať svojej kolegyni Salanciovej. Už vtedy sa začala črtať myšlienka na výstavu s témou cirkusu.
„Bohužiaľ, naša členka Sonička Hrivňáková sa tejto výstavy už nedožila. Bola pri zrode témy a plánovala s nami vystavovať. Tento rok v decembri by sa dožila sedemdesiatky. Je nám za ňou smutno, mala tu byť s nami...“ zaspomínala si Nittnausová na prezidentku ich občianskeho združenia, maliarku a pedagogičku UKF.
Tému nepoňali prvoplánovo
Každý zo spomínaných autorov vystavuje zhruba 6 - 9 diel. Charakterizuje ich výrazná farebnosť, hravosť, veselosť, jednoznačne sa v nich odráža názov výstavy Cirkus Circulus.
„Pod týmto pojmom si snáď každý predstaví šapitó, no my sme cirkus poňali nie prvoplánovo, ale všeobecne aj ako cyklus, cirkuláciu, otáčanie, rotáciu, pohyb,“ pokračuje Elena Nittnausová.
„Každý z nás štyroch výtvarníkov sa tejto témy chopil svojím spôsobom. Niekto ju zobrazil ako kolobeh v prírode, iný ako cirkuláciu v spoločnosti, ďalší doslova ako cirkus s artistami.“
Z techník si autori vybrali niekoľko, každý z nich má viac-menej svoju obľúbenú, ktorej sa venuje dlhší čas. Sú tu najmä olejomaľby, akryly a kombinované techniky, objekty sú z kartónu, kovu i dreva. Najväčším dielom je spoločná práca play-artistov - objekt z farebných kruhov s rozmermi vyše 2 krát 2,5 metra. Ďalším objektom je hra s guľôčkami, iné zobrazujú klietku s levom či veľké kašírovené ústa, vypúšťajúce „perly ducha, ktoré padajú do kanála“.
„Vyjadrujeme sa predovšetkým abstrakciou, aj keď občas využijeme nejaký konkrétny prvok, keď sa nám hodí do konceptu diela a témy,“ podotkla Nittnausová.
O rok majú 25
Nitriansky Play-art si o rok pripomenie už štvrťstoročnicu svojho založenia, vznikol v roku 1994. Kam sa za tie roky posunul? Ako Elena Nittnausová objasnila, každý z nich sa počas tohto obdobia vyvíja a hľadá nové možnosti výtvarného prejavu, ktoré sa v ňom skrývajú. Nie je to len námet, ale aj technika.
„To, čo je v nás, nejaký ten úzky vzťah ku konkrétnej technike, nás odlišuje už od začiatkov. Vyprofilovali sme sa, neovplyvnili sme sa navzájom natoľko, že by sme jeden od druhého – ako sa hovorí - „obkukávali“. Milka robí pastely, ja a Oľga najmä olejomaľby a Maroš rád experimentuje, takže veľmi často používa kombinácie rôznych techník,“ dodala Nittnausová.
Cirkus, chaos, blázinec
Podľa slov kurátorky Marty Hučkovej sa Play-art po prvýkrát predstavil nitrianskej verejnosti v decembri 1994 mimoriadne úspešnou výstavou v Nitrianskej galérii. Odvtedy sa skupina prezentovala na viacerých, nie menej úspešných výstavách v Bratislave, Myjave, Trenčíne, Martine, Piešťanoch, Skalici a iných mestách.
Rok 2005 bol pre nich najvýznamnejším. Stali sa členmi najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku - Umeleckej besedy slovenskej založenej v roku 1921. Odvtedy s ňou i niekoľkokrát do roka vystavujú na Slovensku i v zahraničí - Poľsku, Maďarsku, Srbsku či Česku. Autori majú za sebou okrem spoločných prezentácií i viaceré individuálne výstavy.
Ako k novej výstave Cirkus Circulus kurátorka uviedla, každý z autorov výtvarne spracoval danú tému svojsky. „Circulus možno vnímať v kolobehoch prírody Oľgy Plačkovej i v cirkulovaní častíc vesmíru Maroša Poliaka. Cirkus, chaos a blázinec vytvára i súčasný šoubiznis, ktorý akoby sa usiloval ľudí odvádzať od rozmýšľania nad hlbším zmyslom života. Všetko toto našlo odraz vo výtvarnej tvorbe Miloslavy Salanciovej aj Eleny Nittnausovej,“ povedala Hučková.
FOTO: Dado Valach Darina Režová, Ladislav Nittnaus
