ABRAHÁM. Najprv poľovnícky zámok, neskôr grófsky kaštieľ, následne politická škola, detská liečebňa. Teraz? Ruiny. Stavbou sa to už nazvať nedá. „Katastrofa, je mi z toho zle,“ vravia svorne bývalí starostovia obce Abrahám o osude bývalého kaštieľa Esterháziovcov.
Príbeh sa začína v roku 1886, keď bol na okraji Abrahámu postavený poľovnícky zámok. „Bolo tu bohatstvo drobnej lovnej zveri,“ vraví bývalý starosta Bohumil Čambál. K zámku tak pristavili v roku 1899 ďalší.
Po vojne liečebňa
Esterházyovci tu boli do začiatku druhej svetovej vojny. Po vojne zostal kaštieľ opustený. „Národ sa naň vrhol a rozkradol ho,“ hovorí Čambál. Pôvodný bol z pevnejšieho materiálu, hrubá stavba zostala. Úrady rozhodli, že búrať sa nebude a v roku 1951 sa tu urobila politická škola.
Vydržala iba tri roky, stala sa z nej detská tuberkulózna liečebňa, neskôr neurologická. „Liečili sa tu deti, ktoré prekonali obrnu. Striedalo sa tu 50 detí, chodili v šesťtýždňových turnusoch. Najprv obézne, po nich podvýživené. Postavili sa tu byty, základná a materská škola, ihriská, bazén, čistička,“ spomína bývalý starosta.
Zlom v roku 1998
Zdravotná poisťovňa však v roku 1998 prestala preplácať pacientom dotácie. Namiesto 50 detí prichádzalo 15 a štát povedal „dosť“.
Z liečebne začali miznúť veci. „Ako prví si pobrali funkcionári, potom personál a zamestnanci. Čo zostalo, vzali ľudia a objekt totálne zdevastovali,“ vraví Čambál. „My nie sme právny štát, tu funguje anarchia. Rozkrádajú, demolujú sa tu veci a nikto nezasahuje. Staráme sa o to my, amatéri, nadšenci a chránime v rámci svojich možností. Som z toho sklamaný,“ hovorí zatrpknutý Bohumil Čambál.

Iba holé múry
Celý objekt vrátane lesa sa skladá z troch častí. Budovy resp. ruiny liečebne s rozlohou 1,2 hektára kúpila s. r. o. z Piešťan. Kontaktovali sme aj ju, ale do uzávierky sme odpovede nedostali. Podľa miestnych sa však o ruiny nestará.
Podľa vyjadrenia detskej fakultnej nemocnice sa stal objekt prebytočným majetkom štátu. Stalo sa tak po tom, ako ho prestali využívať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. "V roku 2004 prebehlo osobitné ponukové konanie a bol predaný," informovala hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb Dana Kamenická.
Okolo je 11 hektárový park a les (55 hektárov), správcom je detská fakultná nemocnica. Ani ona sa podľa domácich o park nestará.
Ako sa vyjadrila hovorkyňa Kamenická, je aj v záujme NÚDCH, aby bol park udržiavaný a už dlhé roky sa snažia tento naliehavý problém vyriešiť. "Nemáme finančné prostriedky ani personálne zázemie na udržiavanie parku. Z peňazí, ktoré dostávame od zdravotných poisťovní, musíme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov," vyjadrila sa.
Spor o správcovstvo
Ako sme spomenuli, detská liečebňa skončila v roku 1998. Po jej skončení bola ešte v dobrom stave, až kým neprišlo k spomínanému „rabovaniu“. Ako sme sa dozvedeli, zdravotná dokumentácia bola porozhadzovaná po celom háji... „Objekt postupne chátral, nikto ho nestrážil. Po prvej privatizácii to bolo vybrakované, zostala len holá budova,“ pokračuje v rozprávaní druhý z bývalých starostov Marián Vrbovský.
„Absolvovali sme rôzne sedenia so všetkými možnými, nepomohlo nič. Navrhujeme, aby správcovstvo prešlo do rúk obce. Vieme urobiť najviac pre ochranu územia,“ hovorí Vrbovský.

Predaj parku podľa zákona nie je možný, ide totiž o chránené územie so 4. stupňom ochrany. "Nájom bol ponúknutý obci Abrahám, resp. OZ Aquila Abrahám, avšak s nájmom nesúhlasili," oponuje hovorkyňa nemocnice.
Ako doplnila, v minulom roku ponúkli Abrahámsky park na prevod správy inému správcovi majetku štátu. "Skončilo sa neúspešne, neprihlásil sa žiaden uchádzač. V súčasnosti problém riešime v súčinnosti s naším zriaďovateľom, ministerstvom zdravotníctva SR.
Nekontrolovateľný výrub
Kupcov na teraz už ruiny bolo viacero, všetci však podľa bývalých štatutárov chceli „iba zarobiť na tom. Kúpiť a predať drahšie.“ O kúpu sa usilovala aj obec, štát požadoval 11 miliónov korún, rozpočet obce bol 4,5 milióna... „Aj keby sme to kúpili, čo by sme s tým ďalej robili? Je potrebné do toho investovať ďalšie milióny,“ hovorí Marián Vrbovský.
Ďalším negatívom je svojvoľné vypilovanie stromov v lese a nekontrolovateľný výrub. „Sú to makruly, krásne platany, tristoročné duby. Hocikto príde a svojvoľne si vypíli,“ hovoria obyvatelia.