NITRA. Má už 83 rokov, a ešte stále maľuje. Jeho obrazy, z ktorých na vás dýchne kus našej histórie, môžete do 2. mája vidieť v Dome Matice slovenskej na Čermáni. Dôchodca Vojtech Kertész st. vystavuje olejomaľby so zákutiami Nitry, pri ktorých sa inšpiroval dobovými fotografiami mesta, ale maľoval hlavne spamäti.
Môžete na nich vidieť niekdajšie námestie s trhom a budovou starého divadla zbombardovaného cez vojnu, zátišie s mestským parkom, Zobor, pohľad na hrad, podhradie, seminár a Mostnú ulicu, záber na hrad a komplex piaristov v čase, keď sídlisko na Párovciach či niekdajší Prior boli ešte len v pláne.
Formoval tvár mesta
Vojtech Kertész je pojmom v živote Nitry, má veľký podiel na tom, ako sa naše mesto budovalo a vlastne aj na tom, ako vyzerá dnes. Bol odborníkom, po ktorého vedením vyrástli mnohé známe objekty Nitry. Žiaľ, pre zhoršený zdravotný stav sa výstavy osobne nezúčastnil, prítomná bola len jeho manželka Irena a najstarší syn Vojtech, ktorý je basgitaristom v nitrianskej kapele Five+.
„Otca po vyštudovaní meštianky doporučili ako kresliča stavebných plánov do Stavoprojektu. Po dvoch rokoch si vzdelanie prehĺbil na stavebnej priemyslovke v Zlíne. Po maturite v roku 1955 dostal umiestnenku do Pozemných stavieb v Nitre, kde 40 rokov pracoval ako stavbyvedúci, hlavný stavbyvedúci a vedúci stavebnej jednotky,“ hovorí o svojom otcovi jeho syn Vojtech.
„Pod jeho vedením sa robila výstavba Priora, Pedagogickej fakulty a jej internátu, PKO, administratívnej budovy Jednoty, škôl na Chrenovej, v Mlynárciach, gymnázia na Párovciach, vysielacieho strediska v Jarku, Rádioreleovej stanice Zobor, sídlisk na Predmostí, Chrenovej i Klokočine. Svoju kariéru zavŕšil ako hlavný stavbyvedúci Divadla Andreja Bagara. Od prezidenta Československa otec v roku 1983 dostal vyznamenanie za vynikajúcu prácu.“
Doménou bola Nitra
Po odchode do dôchodku sa začal intenzívnejšie zaoberať svojím koníčkom – maľovaním obrazov starej Nitry, venuje sa mu už 23 rokov. Množstvo svojich diel daroval či predal známym a priateľom, sú v súkromných zbierkach.
„Otec bol už odmalička šikovný. Najprv robil technické výkresy, neskôr aj obrazy. Čo nakreslí či namaľuje, to má fazónu ako z počítača,“ hovorí o otcovi jeho syn Vojtech a ukazuje obraz Nitry, ktorý od neho dostal ako dar k 37. narodeninám. Veľmi si ho cení, je to niečo, čo nekúpi nikde na svete. „Jeho doménou vždy bola Nitra, i keď namaľoval aj pár portrétov či zátiší s kvetmi, ale to mu až tak nesedí. Rád maľuje najmä domy, mesto.“
Zaspomínali si
Hostí vernisáže, ktorú pripravil miestny odbor Matice slovenskej Nitra - Chrenová, slovami i veršami o Nitre privítal Dušan Danko. Jeho manželka, turistická sprievodkyňa Mária Danková, povedala pár zaujímavostí o meste, ktoré sa stalo dominantným motívom autora. K dobrej nálade zaspievali členovia folklórneho súbor Senior Matičiar.
„S Vojtechom Kertészom som na Pozemných stavbách spolupracoval 41 rokov, robil som elektrikára ale aj iné funkcie. Spomínam si na neho ako na fantastického človeka, bol úžasne svedomitý, poctivý, pracovitý, skromný,“ zaspomínal si Kertészov kolega a kamarát Ján Marko. „Mal nielen maliarsky talent, ale aj organizačný. Angažoval sa pri rôznych spoločenských i športových podujatiach, stál pri založení súboru Stavbár, spoluorganizoval Deň stavbárov. Každému nezištne pomáhal.“
Divadlo im zostalo v srdciach i na obrazoch
Mária Danková osobne Vojtecha Kertésza nepozná dlho, ale s jeho manželkou chodila do školy už od „ovody“. Ako povedala, v obrazoch je zachytené nielen historické dedičstvo Nitry, ale aj kus ich mladosti. „Na jednom z obrazov je priečelie starého nitrianskeho divadla na námestí. Mala som 3 roky, keď som ho s rodičmi navštívila po prvýkrát – opatrovateľka mala voľno, tak som s nimi išla na operetu Modrá ruža. Červené kreslá, svetlá, krásne divadlo, jednoducho fantázia,“ spomína Danková.
„Fantázia veľmi rýchlo skončila na Zelený štvrtok 1944. Ako malá som sa hrala na našej garáži na Čermáni. Zrazu leteli lietadlá a začali zhadzovať bomby. Utekala som za mamou a kričala: „Mami, mami, poďme si nazbierať vajíčka, zhadzujú ich z lietadiel!“ A vtom to začalo rachotiť. Jednou z prvých budov, ktoré padli, bolo aj to naše krásne divadlo. Zostalo však v našich srdciach i na obrazoch Vojtecha Kertésza.“
