NITRA. V jazere Veľká Hangócka v mestskom parku sa objavili zvláštne objekty. Týčia sa nad vodnou hladinou a keď fúka vietor, točia sa. Ľudia sú prekvapení, netušia, čo to znamená. Rybári frflú, deti sú väčšinou nadšené.
„Ide o priestorovú kinetickú inštaláciu, ktorú sme urobili so študentmi štvrtého ročníka. Jej umiestnenie na hladine jazera je konzultované s mestom Nitra,“ hovorí Soňa Bellérová z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.
Vĺčik na vode
Inštaláciu pripravovali študenti v rámci predmetu dizajn záhradnej a parkovej tvorby.
„Je zameraný na to, akým spôsobom by sa dali revitalizovať a dotvárať verejné priestranstvá. Vytipovali sme si jazero Hangócka, keďže je v blízkosti našej školy,“ dodala Soňa Bellérová.
Tri objekty zložené z trojuholníkov vychádzali z princípu, na akom funguje známa hračka vĺčik. Tá sa roztáča medzi prstami, útvary v jazere dá do pohybu vietor. Na téme pracovali štyri skupiny študentov, víťazný návrh vybrala odborná komisia.
„Boli v nej ľudia z mesta – z útvaru životného prostredia, záhradný architekt aj naši pedagógovia. Vybrali projekt, ktorý teraz vidíte na vode,“ informovala Bellérová, ktorá pôsobí na katedre záhradnej a krajinnej architektúry.
Inštalácia je dočasná
Inštalácia s názvom „Na vode“ zostane v jazere do jesene, pred zimou ju odstránia. Katedra na ňu získala 2 500 eur z Nitrianskej komunitnej nadácie, v rámci programu Reydel pre Nitru 2017. S osadením čakali, kým sa oteplí.
„Najprv sme vniesli do vody konštrukciu. Predtým sme našli v jazere miesto, kde ju možno uložiť, takže sme si to prešliapali. Potom sme nad hlavami preniesli vrtule, ktoré sme nasadili do konštrukcie,“ popísala nám postup Soňa Bellérová.
Na záver prišla fáza vyrovnávania prvkov. „Zospodu je to podložené kameňmi a zvrchu zaťažené betónovými kvádrami. Máme jedného študenta, ktorý bol ochotný potápať sa pod hladinu – hoci voda z rieky Nitry nie je bohviečo,“ poznamenala pedagogička. Dohodnutý čln nakoniec nevyužili.
Zvieratám neškodí
Keď sa do prvkov na vode oprel vietor, zo začiatku vydávali zvuk. Rybári sa obávali, že bude rušiť ryby a kačice. Na miesto sa bol pozrieť aj Radimír Siklienka, riaditeľ Štátnej ochrany prírody, CHKO Ponitrie. Inštaláciu označil za bezproblémovú.
„Územie je v prvom stupni ochrany, nejaké obmedzenia tam nie sú. Ani kačice tam nehniezdia. Stačí, keď odstránia vŕzganie a už to nikomu nemôže prekážať,“ povedal.
Autori sa už o to postarali – za cenu, že sa teraz prvky točia pomalšie. „Dúfam, že sme odstránili všetky vŕzgania a nežiaduce efekty,“ povedala Bellérová.
Aj ona zažila rôzne reakcie ľudí, ktorí prechádzali okolo jazera v parku: „Pristavovali sa, niektorí sa vyslovene hnevali, iní sa tešili. Vždy, keď sa robia takéto typy inštalácií, je tam aj istá miera nepochopenia. Nie sme zvyknutí na priestorové experimenty.“
Bellérová verí, že keď sa budú robiť v meste častejšie, ľudia v nich nájdu hravosť a pochopia, že verejný priestor sa môže zmeniť a rovnako rýchlo sa môže vrátiť do pôvodného stavu. „To je účel reverzibilných inštalácií.“
Autormi tej na jazere sú študenti Tatiana Vaškovičová, Robert Roth, Daniel Veróny a Michaela Varcholová. Na tvorbe inštalácie sa pod vedením Mgr. art. Sone Bellérovej podieľali Andrea Cuperová, Lukáš Bajči, Richard Bohuš, Daniel Veróny, Miroslav Flekáč, Barbora Kucharovičová a René Kvokačka.
