Nech srdce plesá

Ochromili ich nešťastné zimné prestupy, nenačasovali formu a topšestkový boj sa pomaly prevtelil do záchranárskeho. Zastavte sa - lámal niekto palicu? Kývala sa pod Jarábkom po piatich prehrách stolička? Nie! Trpezlivosť ruže prináša.

„Každá séria raz končí,“ nestrácal hlavu Viliam Ondrejka. A tak sa spiaca Ruženka skutočne prebudila. Krajšie počasie, lepší futbal, s jarným kvetmi nie sú vionisti žiadne mátohy. „Konečne“ sa ozvalo proti Prešovu. Zápas sezóny Zlatomoravčania vyhrali 4:0, peknými gólmi zabrnkali divákovi na strunu. Odohnali druholigového strašiaka a záver najvyššej súťaže si môžu vychutnať.

Fotogalériu Jozefa Bedeja nájdete tu.

„Konečne spokojnosť! Zápas bol ťažký hlavne v hlavách. Dôležité bolo, že sme dobre nastúpili do druhého polčasu a nezopakovali to, čo s Michalovcami. Či je 4:0 pre hostí kruté, je nám jedno, my sme vyhrali, a to sme chceli,“ odfukoval si Ľubomír Urgela, ktorý vlastne ožil tiež - hoci mal výdatnú minutáž, skóroval prvýkrát od 19. augusta.

„Toto víťazstvo si budem pamätať do konca života,“ povedal Pavel Kováč. (zdroj: Jozef Bedej)

Potlesk v stoji, úsmevy, pokriky, ale ten, kto vždy veľkolepo prinesie víťaznú cigaru, chýbal. Majiteľovi Viliamovi Ondrejkovi sa v hektickom kolotoči rodina - firma - futbal ozvalo srdiečko. „Áno, toto víťazstvo je dôležité pre naše rodiny, pre nás všetkých, pre tých, ktorí sa o nás starajú, ale venujeme ho hlavne nášmu majiteľovi,“ vyhlásil Pavel Kováč, najskúsenejší v kádri, najstarší v ligovej histórii, proste kapitola sama o sebe. Z jeho slov srší skúsenosť. Majú váhu. „Takúto šnúru som ešte v kariére nezažil, ale už je po nej, liga sa bude v Zlatých Moravciach hrať aj o rok. Toto víťazstvo si budem pamätať do konca života,“ rečnil 43-ročný brankár.

Za to, čo Viliam Ondrejka počas 23 rokoch vybudoval, je mu dlžníkom hádam každý Zlatomoravčan. „Všetko bude, ako má byť,“ povedal by sám. Vionisti všetkých krajov, spojte sa!