NITRA. Na dve nové výstavy pozýva tento týždeň Nitrianska galéria. Kristína Kandriková z Čadce sa výstavou Pohyb pozorovateľa predstaví 3. 5. o 18. h v Bunkri NG, kurátorom je Jan Gerych.
Kristína Kandriková patrí do nastupujúcej generácie slovenských umelcov, onedlho oslávi 1. výročie absolventúry na bratislavskej VŠVU.
Poslednú výstavu mala na jeseň v Brne spolu s Viliamem Slaminkom. Išlo o výsledok projektu VýTěr 2017 Galerie OFF/FORMAT, ktorý dvojici dal dohromady s miestnym kurátorom Janom Gerychom.
Podľa jeho slov ťažisko Kristíninej tvorby leží v skúmaní svetelných a farebných kvalít maľby, a to na samotnej hranici obrazu. Zbavuje sa autorského rukopisu v prospech objektovosti diel. Len málokedy boli jej diela orámované a rovnako tak sa neomedzovala len na 2D. Dielo často fungovalo až v interakcii s prostredím, doplnkovým obrazom alebo len v náväznosti na pohyb a pohľad diváka. Autorke sa podarilo spracovať snáď všetky fyzikálne vlastnosti farebného svetla.
Po roku na voľnej nohe oznamuje, že jej tvorba splynula so životom. Natoľko sa pohrúžila do svojho umeleckého výskumu, až sa z toho vykryštalizovala nová téma – balans: „Je to o neustálom hľadaní rovnováhy, vyvažovaní, napätí, k akým rozhodnutiam sa prikloniť.“ Umelecký experiment sa stal jej životnou realitou.
Kristína Kandriková (1992) je absolventkou maľby na VŠVU v Bratislave (doc. Klaudia Kosziba). Po výstave diplomovej práce Nestálosť zámeru (2017) prezentovala samostatnú výstavu Podmienky odrazu (Nástupište 1-12, Topoľčany) ako výsledok rezidenčného pobytu. Na jeseň 2017 spolu s V. Slaminkom uviedli výstavu White Cube Fight. Svoje projekty prezentovala aj na niekoľkých skupinových výstavách na Slovensku, v Česku a v Poľsku. Žije a tvorí v Bratislave.
Druhou výstavou v Nitrianskej galérii bude expozícia Synchrón u psychiatra, vernisáž bude 3. 5. o 18.30 h v Salóne NG, vystavujúcimi autormi sú David Cajthaml (CZ) a Buddy Ungrad (CZ), kurátorkou je Nina Jassingerová.
Výstava Synchrón u psychiatra je výsledkom niekoľkých synchrónne prebiehajúcich udalostí v určitom čase. V časovo ohraničenom priestore od jari 2016 až leta 2017 kurátorka tejto výstavy, prežívajúca práve obdobie ťažkých životných strát a z toho vyplývajúcich depresií, začala vo virtuálnom priestore sociálnej siete bezmyšlienkovito, ale intenzívne vnímať takmer každodennú tvorbu výtvarníka Davida Cajthamla a básnika Buddyho Ungrada. Zároveň celý rok pravidelne navštevovala psychiatrickú ambulanciu, ktorá vyzerala skôr ako galéria. Každodenne publikované obrázky Davida Cajthamla obsahovali poetické texty s podtitulom „u psychiatra“, kde postava psychiatra je akýmsi katalyzátorom (niekedy v polohe subjektu, inokedy objektu), ktorý umožňuje rozohrať tragikomédiu všetkých našich životných projekcií, transferencií i tráum a traumičiek, túžob, pocitov a emócií, naplnených, nenaplnených či stratených. Komentáre Buddyho Ungrada do nich často vnášali vtip a ďalšiu významovú vrstvu. Zároveň v tom čase intenzívne publikoval svoje básne, reflektujúce práve stavy smútkov, strát, zmarených či nereálnych lások.
Prežívanie, tvorba i vnímanie sa odohrávalo v onom pretrhnutom čase, kde dočasne neexistuje ani priestor, ani čas, ani kauzalita. Najmä pri spätnom pohľade jasne vystúpili do popredia a spojili sa tri hlavné svetelné body na pozadí bezodnej a všeobjímajúcej tmy, spojené neviditeľnými nitkami, ktorými je napokon možné zošívať tržné rany duše. Tie tri body sú obrazy, poézia, psychiater.
Rezonancia celoživotného i profesného záujmu kurátorky, ktorým je neoddeliteľné prepojenie umenia a terapie, a tých vecí, ktoré zo všetkých iných podnetov vybralo nezaostrené vnímanie, sa stala nielen liečbou, ale vyústila aj do tvorivého výstupu, ktorým je táto výstava.
Pomyselným priestorom, v ktorom voľne a bez príčinnej súvislosti existujú a grupujú sa básne, texty a obrazy, je loď bláznov. Alegorický obraz, po prvý raz použitý Platónom v súvislosti so správou štátu, sa dnes dá považovať za archetypálny. Teda nielen za platónovskú alegóriu vymknutej spoločnosti, ale prípadne i za metaforu života, zmietaného morskými prúdmi, vlnami a búrkami a tiež hlbinnými vodami nevedomia. Zvlášť, keď si zrazu v tom stave po ťažkých stratách na najbližších ľuďoch, zdraví i práci uvedomíte, že takmer rok sa pravidelne pozeráte na poeticky pojednané príbehy bláznov a psychiatrov Davida Cajthamla vo virtuálnom priestore sociálnej siete a v tom reálnom chodíte do ambulancie-galérie, kde sa pozeráte na kresby lodných uzlov, maják a mušle, až kým vám nedôjde, že psychiater je zároveň námorný kapitán….
Zhodne s Davidom Cajthamlom si myslím, že realita zväčša predčí fantáziu. A to, čo vyzerá ako metafora či alegória, sa skutočne deje. Niekedy zráža na kolená, niekedy lieči, teší, niekedy usmrcuje. A to je život, ktorému nikto neunikne. Len umenie dáva možnosť túto realitu nanovo preskupovať a vrstviť, objavovať v nej bežne nevidené, dodala kurátorka Nina Jassingerová
David Cajthaml absolvoval Vysokú školu umeleckopriemyslovú v ateliéri architektúry a scénografie u prof. Josefa Svobodu. Pôsobí ako mnohostranný výtvarník – kresba, maľba, grafika, scénograf a hudobník. Okrem iného spolupracoval s Arnoštom Goldflamom na jeho predstaveniach Masochista a Maniak, kde bol autorom hudby i scénografie a plagátov. Je frontmanom hudobného zoskupenia Dekadent Fabrik.
Buddy Ungrad je pseudonym „básnika prérie“, ako sám seba nazýva, a ktorého identita ostáva skrytá. Právnik, žurnalista, obchodník, lobbista v najlepšom zmysle slova, žijúci v „tvrzi s kočkami“ – to o ňom nájdeme z verejných zdrojov. A ešte letmú zmienku od Bohumila Hrabala, s ktorým v istom čase zdieľal okrem literárnych sklonov aj adresu v Prahe-Libni.
Autor: če
