NITRA. Okresný úrad rozhodol podľa očakávaní - zámer výstavby lanovky musí prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
„Keď budeme poznať rozsah hodnotenia, vykonáme paralelné posúdenie vplyvu na životné prostredie s nezávislými odborníkmi a inštitúciami,“ avizuje Jozef Matta z Nitrianskeho fóra, ktoré je proti výstavbe lanovky.
Záleží to od mesta
V tlačovej správe Matta píše, že záleží i na rozhodnutí nitrianskeho biskupstva, „či sa rozhodne objednať a vykonať posúdenie vplyvu na životné prostredie“. Cirkev o tom zatiaľ nerozhodla.
„Záleží to od toho, ako sa mesto Nitra postaví k možnej budúcej zámene, respektíve k odpredaju bývalej hornej stanice lanovky. Bez tohto rozhodnutia by bola každá ďalšia snaha zbytočná,“ reagoval biskupský ekonóm Martin Štofko.
Dodal, že rozhodnutie okresného úradu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nie je žiadnym prekvapením. „Rátalo sa s tým takmer od začiatku, veď sa pohybujeme s projektom v NATURE 2000.“
Zatiaľ nie je známe, z akých zdrojov by mala byť lanovka financovaná. Cirkev je síce predkladateľom zámeru, ale neplánuje investovať do výstavby. Podľa štúdie, ktorú dala vypracovať, má trasa viesť nad nezastavaným územím, cez pohorie Tribeč.
Nástupná stanica lanovky má vzniknúť popri ceste smerom k liečebnému ústavu na Zobore. Horná stanica má zostať, kde je - pred rokmi ju využívala sedačková lanovka. Má tu byť aj reštaurácia a ubytovanie.
Chcú ďalší variant
„Domnievame sa, že realizáciou plánovanej stavby dôjde k nežiaducim zmenám v charaktere tohto územia z hľadiska jeho prírodných hodnôt,“ povedal Radimír Siklienka, riaditeľ správy Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO Ponitrie.
Okresný úrad už oznámil, že bude žiadať podrobný pasport drevín, ktoré majú byť vyrúbané a presný popis všetkých biotopov, ktoré budú „poškodené, respektíve zničené výstavbou lanovky, parkoviska, bežeckej dráhy a podobne“.
Navrhuje tiež prehodnotiť stavbu bežeckej dráhy, „nakoľko klimatické pomery (časté zimy bez snehu) sú málo vhodné na lyžovanie“.
Ministerstvo životného prostredia požaduje do správy o hodnotení vplyvov „zahrnúť ďalší variant s menším rozsahom (napríklad najmä bez ubytovacieho zariadenia vo vrcholovej stanici)“, či vypracovať vizualizácie - pohľady z mesta a turistických trás. Žiada tiež určiť ekologickú únosnosť na základe súčasnej a predpokladanej návštevnosti chránených území.
Podľa rezortu treba posúdiť aj trvalú ekonomickú udržateľnosť lanovky a vyhodnotiť jej vplyvy „pre prípad, že bude z dôvodu nerentabilnosti nevyužívaná“. Rovnaké požiadavky má aj Štátna ochrana prírody, CHKO Ponitrie.
Podzemné garáže?
Pripomienky na úrad zaslali aj občania. Väčšina z nich s lanovkou nesúhlasí.
Na niektoré pripomienky už biskupstvo reagovalo. Napríklad navrhované ubytovanie je podľa neho poňaté „v zmysle jednoduchej možnosti prenocovania, nie je to však podmienkou, bez ktorej by sa projekt nedal realizovať“.
Cirkev poukázala, že priestor bol v štúdii vytvorený v rámci existujúcich základov bývalej hornej stanice lanovky, nejde o návrh novej budovy.
Stanovisko k zámeru zaslalo aj Združenie domových samospráv Bratislava zastúpené Marcelom Slávikom. Okrem iného žiada, aby zastávka MHD bola maximálne v 5-minútovej pešej dostupnosti a aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáží. Nechýba ani žiadosť, aby sa preverilo, či je zámer situovaný na ornej pôde najvyššej kvality.
Podľa okresného úradu sú viaceré pripomienky bezpredmetné. Poznajú ich snáď všetci investori, keďže združenie ich dáva takmer vždy, naprieč celým Slovenskom.
