NITRA. V Starom divadle Karola Spišáka v týchto dňoch začali so skúšaním novej inscenácie Sám a Esmeralda. Celoslovenská premiéra tejto hry, ktorá uzavrie tohtoročnú sezónu v SDKS, bude v divadle na Deň detí 1. júna o 18. h.
Odhalí mu svet fantázie
Hru Sám a Esmeralda naštudujú na motívy predlohy Martiny Montelius v preklade Lucie Åbergh. Dramaturgiu robí Petra Babulícová, autorskú hudbu Miloš Orson Štědroň, scénu má na starosti Michal Syrový a kostýmy Tomáš Kypta. Réžie sa ujala Linda Keprtová z Čiech, ktorá v súčasnosti patrí k najvyhľadávanejším operným režisérom mladej generácie.
Dej hry predstaví hlavného hrdinu – chlapca Sáma a jeho svet. Vo veľkom byte býva Sám veľmi často sám. Jeho otec sa viac zaujíma o udržiavanie poriadku v hrncoch a vo vlastnom živote a Sámove sny a predstavy mu spôsobujú starosti. V dome ale žije aj Sámova stará mama, ktorá mu otvorí dvere do nového sveta. V ňom stretáva slávnu cirkusovú umelkyňu Esmeraldu, ktorá ho naučí, ako vojsť do fantastického sveta obrazov a príbehov.
Po prvýkrát v histórii SDKS mali herci a tvorcovia čítaciu skúšku na streche divadla. „Bol to príjemný záver sezóny v krásnom počasí a v atraktívnom prostredí, mali sme odtiaľ krásny výhľad na Nitru,“ hovorí riaditeľ SDKS Martin Kusenda. „Chcel som zmenu, ale pravda je aj tá, že práve v čase čítačky bola Študovňa obsadená. Mohli sme ísť aj dolu do Štúdia Tatra, ale chcel som, aby prvá skúška bola na streche, vzletne, v oblakoch, tam, kde my vlastne celý život fungujeme.“
V Nitre otvára nový šuplík
Režisérka Linda Keprtová pochádza z Českej Třebovej, dnes žije a pôsobí ako interná režisérka a dramaturgička v opernom súbore Divadla F. X. Šaldy v Liberci. Vyštudovala cirkevnú hudbu na strednej škole v Opave, po nej JAMU v Brne - dirigovanie zboru a opernú réžiu. Jej prvé angažmán bolo v Štátnom divadle v Košiciach, kde pôsobila ako asistentka réžie a dramaturgička opery. Pripravila tu režijne tri opery - Dialógy Karmelitánok, Ariadna na Naxe a Alcina.
Za Dialógy Karmelitánok – a vtedy po prvýkrát navštívila Nitru – si v roku 2013 prevzala cenu Dosky na festivale Divadelná Nitra. Po angažmán v Košiciach odišla na voľnú nohu, v Čechách hosťovala v divadlách v Ostrave, Brne, Prahe, Plzni a Liberci.
Po piatich rokoch je Linda Keprtová v Nitre po druhýkrát, tentoraz vyslovene pracovne. „K spolupráci ma zhruba pred dvoma rokmi oslovil riaditeľ Starého divadla Martin Kusenda, čo bolo veľmi milé a nesmierne ma to potešilo. Keď sa už blížil čas odchodu do Nitry, vravela som si: bože môj, taká diaľka! Mala som pocit, že s tým plným „lodným“ kufrom idem minimálne do Chorvátska,“ smeje sa režisérka.
„Nitriansky umelecký súbor je veľmi milý, otvorený, tvárny, kreatívny a dôveruje mi, čo je pre režiséra ten najväčší dar. Je neskutočne sympatický, ale hlavne empatický k mojim návrhom a postrehom, herci z tejto predstavy spoločne ťažia a rozvíjajú ju o ďalšie myšlienky. Som za túto spoluprácu veľmi vďačná, lebo aj mne odhaľuje nové svety. Vďaka tomu, že pracujeme s textom a pre deti, som musela v sebe otvoriť nový šuplík, ktorý nebýva tak často k dispozícii.“
Pre režisérku, ktorá sa prioritne venuje opere, to však nie je jej prvá práca pre deti. Keď ešte žila v Brne, založila s priateľmi súbor rómskych detí, s ktorým robili rôzne predstavenia, takže tu mohla bližšie spoznať detskú dušu a mentalitu.
Buďme vďační za svet fantázie v nás
V predstavení hrá veľkú úlohu hudba, ktorú pre inscenáciu skomponoval skladateľ Miloš Orsoň Štědroň. „Samotný text je stále v štádiu úprav, sme v začiatkoch. Urobili sme už nejaké škrty, text miestami pretvárame, zjednodušujeme, niekde prehodíme či zmeníme slovíčko, aby nám to sedelo do našej predstavy. Text je už aj tak dosť zamotaný, tak aby sme to divákovi nezamotali ešte viac.“
Zhruba hodinová inscenácia je určená deťom od 1. ročníka základných škôl, ale má ambíciu stať sa rodinným predstavením.
Ako režisérka zdôraznila, veľmi sa jej páči, ako sa v tejto hre pracuje s kontrastom. Raz je ten svet civilný, kedy sa nachádzame v panelákovom, šedom svete, v ktorom žijeme my dospelí, po druhý raz na ten istý svet pozeráme optikou dieťaťa. Na svet, ktorý vonia farbami a prirodzene skrytou závisťou dospelých – pretože náš tak farebný už nebýva.
„Rodičia prostredníctvom tejto inscenácie možno spoznajú kúsok sami seba. Je pochopiteľné, že pod návalom každodenných povinností a starostí nemáme na veľa vecí čas a strácame schopnosť empatie, a, naopak, posilňujeme pragmatickú, racionálnu časť,“ pokračuje Keprtová.
„Pre deti, dúfam, hra nebude niečím, čo by nepoznali. Verím, že v nej nájdu niečo, čo si možno každý večer predstavujú. Je krásne veriť, že svet fantázie existuje a netreba sa za to hanbiť. Naopak, buďme zaň vďační, hrajme sa s ním a v ňom.“
Izba s množstvom tajomstiev
Scénografiu hry robí významný český výtvarník Michal Syrový a kostýmy nemenej známy český kostýmový výtvarník Tomáš Kypta. Scéna bude zaujímavá – uvedie nás do izby s množstvo zákutí, dvierok a šuplíkov, ktoré ukrývajú rôzne tajomstvá. Aj keď v hre účinkujú štyri postavy, „súčasno-fantazijných“ kostýmov bude viacej, keďže prechádzame z rôznych realít a svetov, ktoré si malý Sám predstavuje. Raz je to očami dospelého človeka, inokedy očami dieťaťa.
Režisérka Linda Keprtová. (zdroj: JAN DVOŘÁK)
