NITRA. Na pulty kníhkupectiev sa nedávno dostal titul debutujúcej autorky Márie Cabanovej. Romantický príbeh Navždy, ktorý je prvou zo šiestich kníh jej Bielej série, vydala pod pseodonymom Maya Sinay.
Krásne časy u starkých v Nitre
Ako rodáčka z Nitry prezradila, jej spisovateľské „alter ego“ nevzniklo náhodou. Sinay je meno jej babičky. Vždy sa jej veľmi páčilo a keď bola malá, predstavovala si, že je umelkyňa a používa práve toto meno.
Hoci spisovateľka žije a pracuje v Slovenskej Ľupči, svoje korene má aj v Nitre. Dodnes si ako vzácny poklad uchováva v duši tie najkrajšie momenty z nášho mesta, ktoré tu prežila so svojimi najbližšími.
„Narodila som sa v Nitre, žije tam veľká časť mojej rodiny. Milujem toto mesto a hlavne dom pod Zoborom, kde bývala babka s dedkom. Trávili sme tam celé prázdniny, sviatky, oslavy. Napriek tomu, že sa moji rodičia hneď po vysokej škole, ktorú študovali v Nitre, zosobášili a presťahovali do Banskej Bystrice, Nitra bola mojím druhým domovom,“ spomína Maya Sinay.
„Najradšej si spomínam, ako sme chodili na zmrzlinu na pešiu zónu alebo na tržnicu. Neviem prečo, ale nitrianska tržnica ma fascinovala. Babka bola skvelá kuchárka. Čo na tržnici v ten deň nakúpila, z toho uvarila obed. A robila najlepší kysnutý slivkový koláč na svete.“
Aj dnes, po toľkých rokoch, sa jej vraj ťažko píše o tých nádherných časoch, ktoré v Nitre prežili. Hlavne babka mala čo robiť, keď musela ustrážiť všetkých vnukov a vnučky. Keď bolo veľmi zle, vytiahla tú najväčšiu varechu, ktorú mala pri práčke. Stačilo ju ukázať, a už boli ticho. Nikdy ju však nepoužila. Dedo vnukov zase rozmaznával. V komore mal tajné miesto, kde pre nich schovával sladkosti. Samozrejme, že ho objavili, ale bolo dosť vysoko, takže bolo ťažké sa k nemu dostať.
„Moja babička bola tá najlepšia osoba na svete. Bola hlavným fanúšikom mojich prvých básnických pokusov. Lásku ku knihám mám práve od babky, deda a od mojej maminy. Babka bola veľmi múdra, hovorila plynule niekoľkými jazykmi a aj teraz sa smejem, že ani jeden týždeň nevynechala krížovkársku súťaž. Raz jej poslali knihu ako cenu za dlhoročné zapájanie sa do súťaže,“ spomenula autorka.
Zážitková Krajina Lubetha
V ich rodine bola kniha vždy darčekom pri rôznych sviatkoch. Keď boli Maya so sestrou malé, tak sa nesmeli dedových kníh, ktoré mali čestné miesto v obývačke, ani dotknúť. Keď sa Mayi narodil starší syn, prvé, čo od babičky dostal, bola kniha. Žiadne hračky. Knihu. A teraz je pre neho tou najvzácnejšou knihou na svete.
„Veľmi ma mrzí, že dnešné deti už toľko nečítajú. Knihu berú ako povinnosť, a nie ako bránu do iného sveta. Preto vznikol aj môj projekt Krajina Lubetha. Je to miesto, ktoré naozaj existuje a práve to miesto bolo inšpiráciou pre vznik rovnomennej knihy. Je to rozprávková krajina, ktorú vlastní naša rodina. Snažím sa v nej motivovať deti k čítaniu a spájať rodinu pri čítaní. Po prečítaní príbehu si môže celá rodina prežiť príbeh na vlastnej koži v skutočnej krajine Lubetha,“ priblížila Maya.
