Rodáčka z Piešťan je osobnosťou nitrianskeho ženského volejbalu, patrí medzi top smečiarky našej ligy. Väčšinu kariéry strávila v zahraničí, má tak dostatočný nadhľad. Napríklad neschvaľuje centrá olympijskej prípravy pre stredoškoláčky. V debate s Martinou Konečnou nás zaujímali aj ďalšie témy.
Celý článok
nájdete v aktuálnom vydaní MY Nitrianskych novín.
S volejbalom ste začínali v Piešťanoch. Ste produktom klubu, systému, alebo skôr výsledkom zanietenia vašich rodičov?
- Začínala som v Piešťanoch ako 9-ročná, ale s volejbalom som v podstate vyrastala už od mala, keďže otec hrával za Nové Mesto. Som viac samorast, aj keď rodičia ma od začiatku až doteraz vo volejbale podporujú a veľa mi pomáhajú. Tatko ma dokonca pár rokov aj trénoval. Žiadny iný šport som nerobila, ale môžem povedať, že mi nerobia problém, som taký všestranný typ. Ale volejbal je jediný, čo ma baví hrať.
Do slovenskej ligy ste sa vrátili po koľkých rokoch? Zmenila sa nejako jej úroveň?
- Odišla som ako 18-ročná a po ďalšie roky som sa stretávala so slovenskými družstvami v medzinárodných súťažiach. Môžem povedať, že odvtedy úroveň veľmi klesla. Neskôr som rok hrala v Doprastave, ale iba v play-off, keďže vtedy sme hrali MEVZU a pohár. Nevravím, že nemáme šikovné a dobré hráčky, ale je ich oveľa menej ako kedysi.
Vaše smečované podanie je veľkou zbraňou v tejto lige. Je dielom vášho talentu, alebo výsledkom odmakaných tréningových hodín?
- Teraz sa musím zasmiať... Ďakujem, ale moje podanie už zďaleka nie je to, čo bývalo. Keď som mala 16, mala som veľa sily a nevedela som to s normálnym podaním využiť. Tak som začala skákať a potom to zrazu išlo a prinášalo veľa bodov. Samozrejme, je za tým aj veľa tréningových hodín, ale nejako zvlášť som sa tomu nevenovala. Išlo to tak nejako samo.
Martina Konečná
Narodená 11. 6. 1983 v Piešťanoch, smečiarka.
Doterajšie kluby: Piešťany, Post Viedeň, Constanca (Rum.), Doprastav Bratislava, LP Viesti Salo (Fín.), HPK Hämeenlinna (Fín.), Senica, BVK Bratislava, Lindesberg (Švéd.), UKF Nitra.
8-krát majsterka Rakúska, 1x majsterka Fínska
Tri roky hrala Ligu majstrov, zúčastnila sa na Final 4 Top teams Cupu (v tom čase najvyššia európska súťaž).
Aby sa športovec dlhodobo presadil na najvyššom fóre, koľko percent tvorí talent a koľko ďalšie zložky?
- Myslím si, že talent iba nestačí. U nás na Slovensku ho zabijú veľakrát, ešte ani nestihne nič dosiahnuť. Ja si myslím, že je to o osobe, ako veľmi chce, ako maká, ako k tomu pristupuje. Ja som možno talent mala, ale jediné moje šťastie bolo, že som tak skoro odišla von. Tam som sa naučila všetko v podstate o profesionálnom volejbale. Veľmi som chcela už odmala robiť iba toto, a tak som tomu všetko podriadila.
Pracuje sa s mladými volejbalistami na Slovensku inak ako napríklad v Škandinávii?
- Napríklad vo Fínsku sú úplne inde ako my a už sa to aj prejavilo v reprezentácii. Tam kluby fungujú úplne inak. Aj keď domáce hráčky nie sú profesionálky, pristupujú k tomu tak. Plus majú neobmedzený počet cudziniek, čo ich úroveň zdvíha. Liga je silnejšia, a tým pádom sa hráčky zlepšujú. Malo by sa to zaviesť aj u nás. Ak klub má peniaze, nech si nakúpi legionárky, veď predsa urobí reklamu Slovensku, ak bude hrať pohár, pripadne ligu majstrov. Každá normálna hráčka, čo bude chcieť niečo dosiahnuť, bude chcieť hrať a zlepšovať sa v tomto klube.
Vo Švédsku to je zasa úplná katastrofa. Tam všetci chcú len hrať a nie trénovať. Myslia si, že sú najlepší a môžu hrať všetko. Ale zle nám tam nebolo a po zranení to bolo ideálne miesto na rozohratie sa.
Schvaľujete naše centrá olympijskej prípravy?
- Môj názor: olympijské centrá ja neschvaľujem. Nevidím v tom žiadny zmysel. Lebo tie najlepšie mladé hráčky aj tak idú do iných klubov - Slávia UK, Strabag. Tam sa naučia viac, keď sú vedľa nich skúsené volejbalistky.
