NITRA. Ak ste doteraz mali o šperkoch tradičnú predstavu – teda že je to ozdoba na krk, ruky či hlavu - prednáška Kristýny Španihelovej by vám poriadne nabúrala vžité názory. O klasických i vonkoncom netradičných šperkoch rozprávala v Nitrianskej galérii, kde bola ďalším hosťom cyklu Prednášok o súčasnom výtvarnom umení so zameraním na dizajn.
Z rodného Valašska na severnej Morave prišla Kristýna v roku 2001 študovať do Bratislavy, bakalárske, magisterské i doktorandské štúdium absolvovala na VŠVU v Ateliéri S-M-L-XL Kov a Šperk pod vedením profesora Karola Weisslechnera. Momentálne tu už siedmy rok pôsobí ako odborná asistentka.
Závisí na limitoch človeka
Svojej prednáške dala Kristýna Španihelová názov Šperk nie je len ozdoba. Ako autorka hovorí, v kultúrnej histórii ľudstva mal šperk funkciu symbolickú, spirituálnu aj štatutárnu. Dnes sa šperk chápe hlavne ako niečo, čo nás zdobí. Pretrváva
terminológia umeleckých oborov, ktorá sa vyvíjala v 19. storočí, kedy bol šperk považovaný za akúsi nadbytočnú ozdobu, ktorá je skôr prejavom rozmarnosti a potrebou prezentovať svoje bohatstvo.
V súčasnosti sa pre ozdobu ľudského tela a odevov používa v zásade pojem šperk, ktorý by mal byť chápaný ako neutrálny výraz nepredurčujúci materiál, z ktorého je zhotovený a nie je ani citovo zafarbený nejakým hodnotením. „Keď sme k tomu pridali rôzne prívlastky ako autorský či umelecký, šperkom potom môžeme chápať hocijaké výtvarné dielo – sochu, maľbu, architektúru, intermédiá. Súčasní autori pracujú s mnohými prezentáciami šperku, ktoré tak nadobúdajú presah do rôznych rovín,“ vysvetľuje Kristýna Španihelová.
„Šperkom môže byť napríklad aj prach z perál. Doktorandská študentka Katarína Defeo Fiúza Siposová brúsila perlové náhrdelníky a návštevník si z galérie mohol odniesť práve ten perlový prach, a nie náhrdelník. Od 2. polovice 20. storočia šperk nedefinujú len drahé materiály ako zlato, striebro, platina, polodrahokamy a drahé kamene, ale do popredia sa dostávajú aj rôzne alternatívne materiály a nové technológie.“
Šperk podľa autorky dnes už nie je len ozdobou tela, ale nadobúda nové formy a presahy. Ich vnímanie je závislé na limitoch každého človeka - pre niekoho je šperkom aj tieň, ktorý vytvára zaujímavé detaily, chvíľkový záznam pocitu či dojmu, socha, alebo i fľak od kečupu na košeli, teda veci niekedy úplne bežné a banálne.
Imitoval slonovinu
Kristýna Španihelová o šperkoch nielen zaujímavo rozpráva, ale ich aj navrhuje a vyrába. Orientuje sa na úplne netradičné šperky z organických materiálov, napríklad z krvi, kostí, vlasov i soli. Jej najnovšia kolekcia je dokonca z mlieka – nazvala ju Galacity, vidieť ju budete môcť na Bratislava design week.
„Z mlieka, keď sa uvarí a zrazí, vznikne mliečna hmota kazeín.Z neho sa modelovali rôzne veci, imitoval slonovinu alebo iné drahé materiály, dal sa aj farbiť. Keď sa kazeín ponáral do formaldehydu, stvrdol a dali sa z neho robiť napríklad gombíky či hrebene,“ pokračuje Španihelová.
„Ja som si začala kazeín vyrábať doma a vytvárať z neho rôzne úžitkové predmety a objekty. Skúsila som ho natláčať do rôznych foriem a vysušiť. Má nádhernú vôňu a farebnosť mlieka, je to tvrdý materiál, ale zároveň krehký - keď padne na zem, rozbije sa ako porcelán.“
Kosť so striebornou výšivkou
Práce z netradičných materiálov autorka občas dopĺňa aj tými klasickými, napríklad na šperky z kolekcie Anima vyrobené z hovädzej kosti aplikuje strieborné fragmenty zuberskej výšivky, používa aj perly alebo plátkové zlato.
Z krvi vytvorila kolekciu Hemocity – zmes sušenej krvi a rôznych živíc naliala do silikónových foriem.
Napadlo nás, kde asi šperkárka berie kosti a krv. Vysvetlenie bolo prozaické. „Strýko má farmu a chová dobytok. Keď sa zabíja, tak si niektoré kosti zoberiem, vyvarím a spracujem.“
Ako autorka hovorí, jej šperky z krvi majú niekedy formu štruktúr drahých kameňov, ktoré sú považované za niečo krásne, honosné a drahé. Je tu však problém s etikou, keďže veľa ľudí zaplatilo životom pri ťažbe diamantov či zlata. „Je všeobecne známy výrok „krvavé diamanty“, zlato je takisto postriekané krvou. Ľudia po ňom odjakživa túžia, lebo je krásne, žiarivé, trvácne, má nádhernú farbu. Sú ním fascinovaní počas celej histórie materiálnej kultúry.“
Načerpá energiu
Svoje šperky autorka predáva a niektoré aj sama nosí. Ako však hovorí, u nás ešte trh nie je prispôsobený na umelecký šperk, chýba povedomie, čo to vôbec je, či sa do neho oplatí investovať. Na Slovensku spolupracuje s módnym návrhárom Martinom Hrčom, vytvára kolekcie šperkov k jeho modelom na módnym prehliadkach. V zahraničí Kristýnine šperky vlastnia galérie, zberatelia či nositelia netradičných ozdôb v Česku, Nemecku či Španielsku.
„Pobyt v cudzine je vždy úžasná skúsenosť. Uvažujem o nejakej umeleckej rezidencii v zahraničí, kde autor môže 2-3 mesiace tvoriť voľne alebo na základe istej témy. Zúčastnila som sa niekoľkých medzinárodných sympózií, naposledy v nemeckom Erfurte a španielskej Tarragone,“ hovorí Kristýna.
„Už asi 20 rokov prebiehajú umelecké sympóziá šperkov v Kremnici, kam chodím tiež. Obohacuje ma vzájomná komunikácia medzi nami tvorcami, spoločná tvorba a výmena skúseností je veľmi podnetná. Vždy tu načerpám novú energiu a inšpiráciu.“
Inšpiruje ju alchýmia a hlavne príroda
Výzvou do budúcnosti je pre šperkárku snaha viac pracovať s mliečnou kolekciou Galacity a posunúť ju viac do nositeľnej polohy. A potom uvidí, čo príde po mlieku, kostiach a krvi, aký materiál ju zaujme.
„Hovorím si, že možno ani nič nové nevytváram, všetko tu už bolo. Veľmi časti vychádzam z histórie, napríklad z alchýmie, venovala som jej veľkú časť tvorby, v nej nachádzam veľa inšpirácie. A tou najväčšou je pre mňa príroda, je nevyčerpateľná vo formách aj materiáloch. Musíme si ju chrániť.“
