NITRA. Po šiestykrát kraj vyznamenal osobnosti regionálnej kultúry. Ocenenia Nitrianska Lunica 2018 si v stredu prebrali najlepší pracovníci kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Kandidátov zo zamestnancov divadiel, galérií, knižníc, múzeí a osvetových stredísk spomedzi seba vyberali ich riaditelia. Ceny si piati laureáti prevzali z rúk podpredsedu NSK Mariána Kéryho a vedúceho odboru vzdelávania a kultúry Úradu NSK Vladimíra Gubiša.
Práca je jej životným naplnením
Nitriansku Lunicu 2018 si za celoživotný prínos v oblasti knihovníctva prevzala riaditeľka Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre Monika Lobodášová. Láska ku knihám jej predurčila profesionálnu dráhu a knižnica sa tak stala jej druhým domovom. Jej prvým pracoviskom bola Okresná knižnica v Nitre, ktorej zostala verná po celý život.
Od pôsobenia na funkcii vedúcej knižnično-informačných fondov až do súčasnosti vo funkcii riaditeľky stála pri zavádzaní nových informačných technológií, elektronického knižničného výpožičného systému a knižnično-informačného systému. Svoje poznatky aplikuje aj pri organizovaní podujatí pre dospelých používateľov, seniorov a znevýhodnené skupiny obyvateľov. Pracovné aktivity zamerala tiež na nadviazanie a prehlbovanie spolupráce knižnice s partnerskými knižnicami krajín V4. Zásluhou jej riadiacej činnosti sa neustále buduje pozitívny imidž nitrianskej knižnice.
„Ocenenie Nitrianska Lunica ma potešilo. Každé ocenenie dlhoročnej práce v kultúre je pohladením duše. Vnímam ho ako hold nielen mojej práci, ale aj práci všetkých knihovníčok. V knižnici pracujem od roku 1978 a prešla som viacerými pracovnými pozíciami, ktoré ma posúvali vpred. Cena nemá vplyv na kvalitu mojej práce, pretože moja práca je mojím životným naplnením,“ povedala Monika Lobodášová.
Prišiel do výborného kolektívu
Nitriansku Lunicu 2018 si za prínos v oblasti scénografie a výtvarného umenia odniesol dlhoročný scénograf Divadla Andreja Bagara František Perger.
„Každé ocenenie vnímal ako milú udalosť. Veľmi si ho vážim, ale myslím si, že je aj veľa mojich kolegov a kolegýň, ktorí by si túto cenu zaslúžili ešte predo mnou,“ myslí si František Perger, ktorý vlani oslávil 80 rokov. Jubileum vtedy spojil s oslavami v divadle a tromi výstavami.
„Mal som v živote šťastie, že si ma režisér Pavol Haspra vybral do nitrianskeho divadla už počas posledného ročníka VŠMU. Robil som s ním v Nitre aj diplomovú prácu. Ocitol som sa tu vo výbornom kolektíve režisérov, kolegov aj priateľov. Mojimi výbornými kamarátmi boli „zlatí chlapci“ Jožko Dóczy a Milan Kiš, rovnako ako režiséri Jožko Bednárik, Karol Spišák a Martin Kákoš, pre ktorých som bol dvorným scénografom.“
František Perger do Krajového divadla v Nitre nastúpil v roku 1962 - spočiatku ako výtvarník, od roku 1971 až do odchodu do dôchodku bol vedúcim scénografického útvaru.
Prišiel s vyhraneným názorom na javiskové výtvarníctvo. Základným znakom jeho tvorby bola jednoduchosť a účelnosť, farebnosť a myšlienková jasnosť. Okrem scén navrhoval k mnohým inscenáciám aj kostýmy. Zúčastňoval sa na scénografických výstavách doma i v zahraničí. Navrhoval scény aj pre inscenácie v televízii, pre iné slovenské i zahraničné divadlá, ale aj pre film. Z jeho posledných scénografických prác v DAB ostane v pamäti jeho scéna v Bednárikovom muzikáli Fidlikant na streche.
Radosť pracovať v tíme
Za osobný prínos v oblasti umenovedy a galerijnej práce si Lunicu prevzala odborná pracovníčka a kustódka zbierok Nitrianskej galérie, kurátorka a historička umenia Barbora Kureková-Geržová.
„Veľmi si vážim toto ocenenie. Aj touto cestou by som sa chcela poďakovať Nitrianskej galérii a najmä jej riaditeľke za to, že nám vytvára úžasné podmienky k tomu, aby sme svoju prácu mohli robiť dobre. Je radosť pracovať v tomto tíme ľudí, ďakujem aj mojim kolegom, ktorí sú mi vždy nápomocní pri projektoch,“ hovorí Barbora Kureková-Geržová. „Samozrejme, je to pre mňa aj istý záväzok do budúcnosti, aby som svoju prácu robila stále lepšie a lepšie.“
Kureková-Geržová od roku 2006 pôsobí ako interná kurátorka v Nitrianskej galérii. Jej vedecko-výskumná práca v galérii vychádza z umelecko-historického výskumu súčasného výtvarného umenia a umenia 20. storočia. Jej medzinárodné projekty prekročili hranice regiónu a zarezonovali v celoslovenskom i medzinárodnom kontexte. Nezmazateľný je jej podiel na znovuoživení akvizičnej politiky galérie a získavaní diel. S jej veľkým prispením sa Nitrianska galéria prepracovala na popredné miesto v rámci profesionálnych kultúrnych zbierkotvorných inštitúcií, o čom svedčí i skutočnosť, že v celoslovenskej súťaži získala titul Galéria roka 2014 a niekoľkokrát sa umiestnila na druhom mieste.
V jednej organizácii 35 rokov
Za osobný prínos v oblasti múzejníctva spomedzi zamestnancov múzeí nominovali na ocenenie riaditeľa Podunajského múzea v Komárne Jozefa Csütörtökyho.
Počas svojho pôsobenia v múzeu bol kurátorom, ale aj spoluautorom mnohých výstav, či muzeálnych expozícií. Pod jeho vedením sa v priebehu rokov uskutočnilo niekoľko významných zmien. Uskutočnili sa práce na nových expozíciách v novonadobudnutých priestoroch Zichyho paláca a v Bašte VI. V roku 1994 múzeum za pamiatkovú obnovu objektu Bašty VI. a vybudovanie rímskeho lapidária získalo medzinárodnú cenu Europa Nostra. Múzeum v súčasnosti spravuje 5 objektov a 8 stálych expozícií. Zbierkový fond obsahuje viac ako 140-tisíc zbierkových predmetov.
Za prínos v oblasti osvety ocenenie dostal zástupca riaditeľa Tribečského osvetového strediska (TOS) v Topoľčanoch Bohumil Milata. Úctyhodných 35 rokov je verný svojej profesii v jednej organizácii, kde prešiel rôznymi pozíciami a zaradeniami. Od začiatkov prispieva k zachovávaniu ľudových a národných tradícií najmä prostredníctvom folklórnych súborov detí, mládeže i dospelých. Významná je jeho aktívna úloha a práca pri vzniku detského folklórneho súboru Žochárik. Jeho zásluhou vznikol v TOS aj klub paličkovanej čipky.
