Ako by ste zhodnotili sezónu, ktorú majú za sebou hokejisti Nitry?
- Skončili sme tretí. Vo všeobecnosti mám pocit, že sa to považuje za dosť veľký neúspech, lebo za posledné roky boli ľudia zvyknutí, že Nitra hrá stále finále. Jediný človek, ktorý mne osobne pogratuloval k tretiemu miestu, bola pani predavačka v potravinách pri synových jasliach. Keď sa ale pozrieme, že sme skončili prví po základnej časti, čo nebolo ľahké pri veľkej vyrovnanosti mužstiev túto sezónu, vyhrali Vyšehradský pohár a nakoniec získali bronzové medaily, tak to nemôžeme považovať až za taký neúspech. Práve naopak - za celkom vydarenú sezónu. Hádam jediná škvrna bola, že sme nevyhrali ani jeden zápas v semifinále.
Vráťme sa na začiatok. V akom veku ste sa rozhodli venovať hokeju? Dúfali ste ako chlapec, že zažijete takú bohatú kariéru?
- Ani neviem, kedy som sa rozhodol, že budem hrať hokej. Ako deti sme hrávali všetky športy, ale hokej ma bavil najviac. Keď som začal pravidelne chodiť na tréningy a naozaj ma to bavilo, tak som samozrejme sníval, že sa raz dostanem do NHL a reprezentácie, ale to asi sníva každý malý hokejista. Nie každému sa to podarí, ale to neznamená, že to bol premrhaný čas, lebo pri individuálnom či kolektívnom športe sa dieťa naučí veľa vecí, ktoré sa dajú využiť v živote v iných sférach, ako je šport. Plus sa hýbe a stará sa o svoje zdravie.
S hokejom ste pochodili pol sveta. Na ktoré najväčšie úspechy alebo zážitky rád spomínate?
- Človek zistí, že najviac spomienok, zážitkov a kamarátov si pamätá, keď sa dosiahne nejaký úspech, alebo keď bojujete všetci ako jedna veľká rodina za jeden cieľ. Nie vtedy, keď máte najviac bodov alebo iné individuálne úspechy. Čiže najradšej spomínam na sezóny, keď sa vyhralo. Samozrejme, som rád, že som spoznal svet a hokej mi umožnil precestovať a spoznať veľa krajín, kultúr a ľudí.
Dlho ste pôsobili vonku. Vždy ste sa po sezóne radi vracali do Nitry? Nikdy ste neuvažovali, že budete žiť v zahraničí?
- Vždy som sa tešil na to, keď sa vrátim na leto domov a zase naopak, odďaľoval som odchod preč čo najviac. Mám tu rodinu a kamarátov a som tu spokojný. Keď sme boli s rodinou na Floride, kde sa nám páčilo, tak sme zvažovali, že by sme tam ostali aj žiť, ale keďže som sa vrátil do Európy a ešte stále hrám, momentálne za Nitru, tak samozrejme teraz nezvažujem ísť žiť niekam inam. Keď skončím s hokejom, všetko bude záležať na rodine, kde sa usadíme.
Ako si spomínate na študentské časy? Akú ZŠ a strednú školu ste navštevovali?
- Keď som bol malý, tak som si myslel, že aké to mám ťažké - učiť sa stále a chodiť do školy, no časom človek zistí, že to bolo jedno z najjednoduchších a najkrajších období v živote. U mňa hlavne, keď som začal chodiť do hokejovej triedy a trávil čas aj mimo štadióna so svojimi kamarátmi z hokeja. Začal som chodiť na školu ZŠ Alexyho, keďže sme bývali na Klokočine, a potom do piateho ročníka som nastúpil na Nábrežie mládeže do hokejovej triedy. Po základnej škole som išiel na Gymnázium Golianova, ale odišiel som po druhom ročníku do Kanady hrať hokej a zároveň som tam študoval strednú školu.
Máte dvojročného syna a ste v očakávaní ďalšieho potomka. Ako si užívate otcovstvo? Ako rád trávite s rodinou čas?
- Vzhľadom na to, že moja práca mi umožňuje byť doma skoro každý deň už okolo obeda a každý večer, tak so synom trávim dosť času. Môžem povedať, že byť otcom ma napĺňa a venujem všetok voľný čas práve malému.
(Rozhovor bol súčasťou prílohy MY Nitrianskych novín: Nitra - starobylá aj moderná.)
