NITRA. Vyše štyridsať rôznych druhov korytnačiek z celého sveta čaká na návštevníkov výstavy, ktorá sa medzi prvým a tretím júnom uskutoční v skleníkoch Botanickej záhrady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Otvorená bude od deviatej rána do piatej popoludní. Skleníky, v ktorých sa unikátna výstava korytnačiek uskutoční, sa nachádzajú neďaleko Agroinštitútu, oproti bočnému vchodu na Agrokomplex a pred jazdeckou halou.
Ide vôbec o prvú výstavu korytnačiek na Slovensku. Doteraz sa u nás uskutočňovali len burzy, tie však boli zamerané na predaj plazov. Návštevníci sa tu dozvedia pikošky zo sveta korytnačiek, odborníci im poradia tiež v tom, ako majú jednotlivé druhy správne chovať.
Korytnačka z Madagaskaru s robotickou chôdzou
Výstavu pripravujú v spolupráci s Klubom chovateľov korytnačiek. Jej termín prispôsobovali životu korytnačiek, napríklad európske druhy budú začiatkom júna už po reprodukcii. Zároveň organizátori dbali na to, aby korytnačky nevystavovali v úmorných letných horúčavách.
"Najzaujímavejšou korytnačkou na výstave bude korytnačka lúčová z Madagaskaru, ktorá patrí k najchránenejším korytnačkám. Je charakteristická zaujímavým žltým pancierom s peknými čiernymi symbolmi. Má chôdzu ako robot - na rozdiel od väčšiny ostatných druhov korytnačiek, ktoré chodia malátnejším spôsobom," povedal Róbert Kirchner, šéf vivária SPU. Práve univerzitné vivárium zaberie svojimi korytnačkami veľkú časť pripravovanej výstavy.
"Ďalším zaujímavým druhom je korytnačka obrovská, ktorá je po korytnačke slonej druhým najväčším suchozemským druhom. Sloniu nevieme zohnať, nedopátrali sme sa k tomu, že by ju niekto choval. Korytnačka slonia dorastá do metra a pol, korytnačka obrovská do 1,3 metra, takže ten rozdiel medzi týmito druhmi nie je až taký veľký, obe sú obrovské," vysvetľuje Róbert Kirchner.
Na prvej výstave svojho druhu sa predstaví aj najnebezpečnejší a najagresívnejší druh korytnačky na svete - kajmanka dravá. Široké zastúpenie budú mať suchozemské korytnačky Európy - korytnačky zelenkasté a žltohnedé. Nebude chýbať ani obyvateľka dažďových pralesov Brazílie - korytnačka uhoľná sfarbená do čierna ako uhoľ či ázijská zástupkyňa vodných korytnačiek s mäkkým pancierom - kožnatka čínska.
Táto korytnačka je vôbec prvou odchovanou vo Viváriu SPU. Jej pohlavie budú poznať o štyri roky. Zatiaľ dostala pracovný názov Donatello. (zdroj: Tomáš Holúbek)Laikom sa korytnačky dokážu utopiť
Spomedzi plazov patria korytnačky k zvieratám, ktoré sa najčastejšie chovajú v zajatí. Výstava má ľuďom okrem iného ukázať, ako chovať korytnačky tak, aby zviera netrpelo a aby malo vhodné životné podmienky.
Korytnačky sa bežne dožívajú niekoľko desiatok rokov - od zhruba šesťdesiat pri menších druhoch až po dvesto pri väčších. Odborníci často natrafia na prípady, kedy sa pre nesprávne vytvorené podmienky korytnačka v zajatí dožije iba pár rokov. "Predajcovia ju niekomu predajú obrazne povedané ako svoje dieťa a ten niekto to dieťa zdemoluje, zdeformuje mu celý život," upozorňuje vedúci vivária.
Aké chyby robia laici pri chove korytnačiek? "Často úplne triviálne. Napríklad majú vodný druh korytnačky a chovajú ju ako suchozemskú, ona je potom bez vody stresovaná. Stáva sa tiež, že sa vodná korytnačka utopí, pretože dýcha vzdušný kyslík, no ľudia ju zavrú do akvária, dajú jej tam štyridsať centimetrov vody a korytnačka celý život pláva, pritom si potrebuje aj oddýchnuť. Veľký pozor tiež na výživu, napríklad vodné korytnačky nemôžeme kŕmiť len mäsom, pretože to je iba živočíšna bielkovina. Korytnačka potom rastie rýchlejšie ako by mala a trpí chorobami, ako je napríklad zápalové ochorenia dna," varuje pred zbytočnými chovateľskými chybami Róbert Kirchner.
Deti korytnačky fascinujú. (zdroj: Tomáš Holúbek)Korytnačka v chladničke
Mnohí ľudia siahnu po korytnačke ako po svojom domácom miláčikovi. Robia to napríklad kvôli ich dieťaťu, ktoré je alergické na srsť zvieraťa, pričom korytnačky nemajú žiadnu srsť.
Ak si už ľudia korytnačku zaobstarajú, odborník radí, aby nevyťukávali návody na chovanie v Googli, ale aby sa radšej skontaktovali s dlhoročnými chovateľmi a expertmi na korytnačky.
"Či má akvárium 80 alebo 90 centimetrov, to nehrá rolu, ide ale o to, aby mala korytnačka vytvorené všetky podmienky na život. V prvom rade sa ľudí pýtam, či bývajú v byte alebo v dome. Ak majú dom, odporúčam im suchozemskú korytnačku, nejaký malý európsky druh, napríklad korytnačky zelenkastú alebo žltohnedú. Môžu ich od apríla do októbra chovať vonku," hovorí riaditeľ vivária. V byte sa zase ľahšie chovajú vodné korytnačky, napríklad korytnačka hnedá.
Európske druhy korytnačiek hibernujú, ukladajú sa na akýsi zimný spánok, počas ktorého sú neaktívne. Veľa ľudí má z toho obavy, pritom práve v zime sa o korytnačky prakticky nijako nemusia starať. "Týždeň pred zimovaním ich dám do priestoru, kde ich nekŕmim, každý deň ich okúpem. Tým zabezpečím, že počas hibernácie nenastane problém pri netrávení potravy. Korytnačku potom schovám do uzatvoreného malého boxu, ktorý dám na chladné miesto," opisuje postup Róbert Kirchner. Ideálna je studená pivnica - alebo, pre niekoho možno prekvapivo, chladnička! "Tá má jednu výhodu, ak vás nezradí elektrina - stálu teplotu počas celej zimy." Korytnačku je vhodné obklopiť pieskom či slamou, v prípade výhodnejšej slamy, ktorá sa netrúsi, skontrolovať, či neplesnivie.
Na spánok sa odoberajú hlavne európske druhy, ktoré sa najčastejšie chovajú na Slovensku. V poslednom období začínajú byť u nás populárne aj väčšie africké druhy, napríklad korytnačky leopardie a ostrohaté. Odborník však tieto druhy laikom neodporúča chovať.
Peter Gála z vivária ukazuje korytnačku uhoľnú. (zdroj: Tomáš Holúbek)
